Home For Our Children Articles Belles-Lettres Dictionary Audio Files Contact Us Svoja.org on Facebook
Our language, our choice, our fate...
Svoja.org » Dictionary
Dictionary
Click to enlarge...

Polish-Podlachian dictionary with a bidirectional search — work in progress.

The button PL-PDL starts the search for those entries that provide translation of the Polish word from the search field into the Podlachian language.

The button PDL-PL starts the search for all the entries that include the Podlachian word from the search field.

* * *

In the search field, you can use * character (asterisk) for a wildcard, for example: ala* (search for words that start with ala...), *tka (search for words that end with ...tka), etc.

Total entries in the dictionary:   19 835

Browse by letter
A B C Ć D E F G H I J K L Ł M N O Ó P Q R S Ś T U V W Y Z Ź Ż
Search for word
Found entries
grudniowy   hrúdenśki
grudzień   m hrúdeń m
grunt   m 1. zemlá f; ~y orne órna zemlá; żyzny ~ urodliva zemlá; 2. dno n, grunt m; mulisty ~ mułováte dno, mułováty grunt; sięgać ~u dostaváti dna, dostaváti grúntu; 3. grunt m, gléba f; przygotowywać ~ do czegoś hotóviti grunt (glébu) do čohóś; 4. grunt m; warstwa ~u na ścianie płast grúntu na stiniê; ◊ ~ to dobre samopoczucie najvažniêjše to dóbre samoodčuvánie
gruntować   ndk gruntováti
gruntownie   gruntôvno; dokłádno; hłybóko; naskrôź
gruntowny   gruntôvny; dokłádny; hłybóki
gruntow|y   1. gruntóvy; woda ~a gruntóva vodá; 2. zemélny; podatek ~y zemélny podátok; 3. gruntóvy; farba ~a gruntóva fárba
grupa   f hrúpa f; ~ przechodniów hrúpa pišakôv; ~ etniczna etníčna hrúpa; ~ rozpoznawcza rozviêduvalna hrúpa; ~ krwi hrúpa kroviê
grupka   f hrúpka f; kúpka f
grupować   ndk hrupováti, zbiráti v hrúpy
grupować się   ndk hrupovatisie; tvorýti hrúpy; zbirátisie v hrúpy
grupowo   u hrúpi; rázom; spôlno
grupow|y   1. hrúpovy; ~a fotografia hrúpova fotográfija; 2. m ~y kirovník hrúpy
grusza   f bot. hrúša f
grusz|ka   f hrúša f; hrúška f; żółta ~ka žóvta hrúša; siedzieć pod ~ką sidiêti pud hrúškoju; ◊ ni z ~ki, ni z pieruszki ni stôl ni zsiôl; nie zasypić ~ek w popiele ne spáti v šápku
gruszkowaty   hruškováty
gruszkowy   hrúšovy; z hrúš
gruz   m hruz m; załadować ~ na ciężarówkę załadováti hruz na hruzovík; ~y pl rujíny pl
gruzeł   m 1. hrúdka f; 2. nárosť f; gúla f
Gruzin   m hruzín m
Gruzinka   f hruzínka f
gruziński   hruzínśki
gruzłowaty   hrudkováty
gruźlica   f suchóty pl
gruźliczka   f suchôtnicia f
co   co 1. zaim. što; co to jest? što to ?; o czym mówiliśmy? ob čôm my hovorýli? pro što my hovorýli?; 2. zaim. pot. što, štoś, što-leń; powiedz co skažý što (štoś, što-leń); 3. przysł. pot. što, čohó, čóm; co tak się kręcisz? što (čohó, čóm) tak krútišsie?; 4. spój. jak tôlko; co zaczynała czytać, natychmiast zasypiała jak tôlko začynáła čytáti, odrázu zasynáła; 5. part. što; tôlko; mało co jadł mało što jiêv; powycinano co większe drzewa povyrêzuvali tôlko bôlšy déreva; 6. przyim. što; robił, co chciał robív, što chotiêv; odeszła od niego, czemu się nie dziwię pokínuła johó, čomú ne divújusie; 7. przyim. (określa powtarzalność czynności lub okoliczność powtarzalności) przerywał mi co chwila perebiváv mniê raz za rázom (štochvíli); zajęcia odbywają się co tydzień zaniátki odbyvájutsie kážny týždeń (štotýždeń); przystawał co krok prystaváv (zatrýmuvavsie) na kážnum króku; 8. chto; kotóry, jakí, što; jak; kôlko; ten, co wygra, dostanie nagrodę toj, chto výhraje, dostáne nahoródu; podaj gazetę, co leży na stole podáj gazétu, kotóra (jakája, što) ležýt na stoliê; pokój tej wielkości, co całe moje mieszkanie pókuj takóji veličyný, jak ciêła moja kvatéra; wziął tyle, co potrzeba uziáv tôlko, kôlko (što) tréba; ◊ co do kogoś (czegoś) što do kohóś (čohóś); koli jdétsie pro kohós (štoś); u správi kohóś (čohóś), u zvjázku z kimś (čymś); co do grosza do odnohó hrošá; co do jednego usiê jak odín, usiê do odnohó; co najmniej prynájmi; ne menš niž (čym); po krájniuj miêry; co najwyżej ne bôlš niž (čym); u najhôršum rázi; co niemiara choč odbavláj; co ma być (będzie) to będzie što máje býti, tóje bude; što búde, toje búde; co się tyczy... što týčytsie...; co się zowie što nazyvájetsie; co dopiero a što kazáti; co do joty jak najdokładniêj; co dzień štódnia, kážny deń, kážnoho dnia; co gorsza što hôrš; co innego štoś ínše; co i raz štochvíli; co i rusz raz-po-raz, štochvíli; co jak co, ale... što jak što, ale...; co jakiś (pewien) czas čásom, čas od čásu; co jeden to głupszy odín durniêjšy za druhóho; co prędzej jak móžna chutčêj; co jest grane pro što jdétsie, što diêjetsie; co łaska što łáska; co mi tam a mniê choč by díčki; co nieco tróšku, tróšečku, čútočku; co prawda što právda, právdu kážučy; ledwie co tôlko što, péred chvíloju; mało co mało što, nemnôho; nie ma o czym mówić nevárto hovorýti (zháduvati); nie ma za co nemá za što; nie mieć co do gęby włożyć nemá čohó jiêsti; nie mieć co ze sobą zrobić nemá čohó robíti; o mało co čuť ne; máło brakováło; w czym rzecz? u čôm rêč (správa, diêło)?