Home For Our Children Articles Belles-Lettres Dictionary Audio Files Contact Us Svoja.org on Facebook
Our language, our choice, our fate...
Svoja.org » Dictionary
Dictionary
Click to enlarge...

Polish-Podlachian dictionary with a bidirectional search — work in progress.

The button PL-PDL starts the search for those entries that provide translation of the Polish word from the search field into the Podlachian language.

The button PDL-PL starts the search for all the entries that include the Podlachian word from the search field.

* * *

In the search field, you can use * character (asterisk) for a wildcard, for example: ala* (search for words that start with ala...), *tka (search for words that end with ...tka), etc.

Total entries in the dictionary:   19 835

Browse by letter
A B C Ć D E F G H I J K L Ł M N O Ó P Q R S Ś T U V W Y Z Ź Ż
Search for word
Found entries
gromniczny   hrumníčny; święto Matki Boskiej Gromnicznej Hrumníci pl
gronkowiec   m gronkôveć m
gron|o   n 1. kisť f; ~o kaliny kisť kalíny; winne ~o kisť vinohrádu; 2. kóło n, kruh m; kumpánija f; ~o nauczycielskie kóło (kruh) učytelôv; w ścisłym ~ie u tiêsnum kóli (krúzi); przyjąć do swego ~a pryniáti v svojé kóło (v svôj kruh, v svojú kumpániju)
gronostaj   m hornostáj m
gronowy   vinohrádny; vinohrádne vinó
gros   n bôlša časť; bôlšosť f
grosik   m hróšyk m; monétka f
grosiwo   n pot. hrošeniáta pl; nevelíki hrôš
grosz   m 1. (moneta) hrôš m; 2. pot. (pewna suma) hrôš m; uciułać trochę ~a nazbiráti tróchi hrošá; ◊ być bez ~a przy duszy ne miêti ni hrošá pry dušê; co do ~a do ostátnioho hrošá; nie dać złamanego ~a łómanoho hrošá ne dáti; nie mieć za ~ czegoś ne miêti ni na hrôš čohóś; wtrącić swoje trzy ~e dokínuti svojiê try hróšy
grosz|ek   m horóšok m; ~ek z puszki horóšok z bánki; ~ek pachnący pachúščy horóšok; suknia w ~ki płátije v horóški
groszorób   m hrošorôb m
groszow|y   hrošóvy; mizérny; ~e zarobki hrošóvy zarôbki; ~e zakupy mizérny zakúpy
grot   m 1. ostrêj m, kunéć m (dzidy, piki, stryły i pod.); 2. (żagiel) grot m
grota   f gróta f, pečóra f
groteska   f grotéska f
groteskowość   f grotéskovosť f
groteskowy   grotéskovy
grotmaszt   m grotmášt m
grotołaz   m grotołáz m
groz|a   f žudá f; žach m; ~a wojny žudá (žach) vujný; budzić ~ę vyklikáti žudú (žach); zdjęty ~ą porážany žudóju (žáchom)
grozić   ndk hrozíti, zahrožáti
groźb|a   f hrôźba f; zahróza f; wymusić coś výmusiti štoś hrôźboju; ~a głodu zahróza hółodu
groźnie   hrôzno, zahrôzlivo
groźn|y   hrôzny, zahrôzlivy; ~y głos hrôzny hółos; ~a choroba hrôzna (zahrôzliva) chvoróba
grób   m mohíła f; hrôb m; kopać ~ kopáti mohíłu; złożyć ciało zmarłego do grobu pochováti (pochoroníti) merciá; ◊ Grób Nieznanego Żołnierza Mohíła Neznakómoho Sołdáta; Grób Pański Hrôb Hospódni; być jedną nogą w grobie býti odnóju nohóju v mohíli; milczeć jak ~ movčáti jak mohíła; samemu sobie kopać ~ kopáti sobiê mohíłu; spocząć w grobie upokójitisie; upokójitisie v mohíli; wpędzać kogoś do grobu vohnáti kohóś u mohíłu; zza grobu z tóho sviêtu
co   co 1. zaim. što; co to jest? što to ?; o czym mówiliśmy? ob čôm my hovorýli? pro što my hovorýli?; 2. zaim. pot. što, štoś, što-leń; powiedz co skažý što (štoś, što-leń); 3. przysł. pot. što, čohó, čóm; co tak się kręcisz? što (čohó, čóm) tak krútišsie?; 4. spój. jak tôlko; co zaczynała czytać, natychmiast zasypiała jak tôlko začynáła čytáti, odrázu zasynáła; 5. part. što; tôlko; mało co jadł mało što jiêv; powycinano co większe drzewa povyrêzuvali tôlko bôlšy déreva; 6. przyim. što; robił, co chciał robív, što chotiêv; odeszła od niego, czemu się nie dziwię pokínuła johó, čomú ne divújusie; 7. przyim. (określa powtarzalność czynności lub okoliczność powtarzalności) przerywał mi co chwila perebiváv mniê raz za rázom (štochvíli); zajęcia odbywają się co tydzień zaniátki odbyvájutsie kážny týždeń (štotýždeń); przystawał co krok prystaváv (zatrýmuvavsie) na kážnum króku; 8. chto; kotóry, jakí, što; jak; kôlko; ten, co wygra, dostanie nagrodę toj, chto výhraje, dostáne nahoródu; podaj gazetę, co leży na stole podáj gazétu, kotóra (jakája, što) ležýt na stoliê; pokój tej wielkości, co całe moje mieszkanie pókuj takóji veličyný, jak ciêła moja kvatéra; wziął tyle, co potrzeba uziáv tôlko, kôlko (što) tréba; ◊ co do kogoś (czegoś) što do kohóś (čohóś); koli jdétsie pro kohós (štoś); u správi kohóś (čohóś), u zvjázku z kimś (čymś); co do grosza do odnohó hrošá; co do jednego usiê jak odín, usiê do odnohó; co najmniej prynájmi; ne menš niž (čym); po krájniuj miêry; co najwyżej ne bôlš niž (čym); u najhôršum rázi; co niemiara choč odbavláj; co ma być (będzie) to będzie što máje býti, tóje bude; što búde, toje búde; co się tyczy... što týčytsie...; co się zowie što nazyvájetsie; co dopiero a što kazáti; co do joty jak najdokładniêj; co dzień štódnia, kážny deń, kážnoho dnia; co gorsza što hôrš; co innego štoś ínše; co i raz štochvíli; co i rusz raz-po-raz, štochvíli; co jak co, ale... što jak što, ale...; co jakiś (pewien) czas čásom, čas od čásu; co jeden to głupszy odín durniêjšy za druhóho; co prędzej jak móžna chutčêj; co jest grane pro što jdétsie, što diêjetsie; co łaska što łáska; co mi tam a mniê choč by díčki; co nieco tróšku, tróšečku, čútočku; co prawda što právda, právdu kážučy; ledwie co tôlko što, péred chvíloju; mało co mało što, nemnôho; nie ma o czym mówić nevárto hovorýti (zháduvati); nie ma za co nemá za što; nie mieć co do gęby włożyć nemá čohó jiêsti; nie mieć co ze sobą zrobić nemá čohó robíti; o mało co čuť ne; máło brakováło; w czym rzecz? u čôm rêč (správa, diêło)?