Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 24 401
Šukati słova
Znajdiany artykuły
mężczyzna m mužčýna m
mężnieć ndk mužniêti; stanovítisie mužčýnom
mężny múžny; odvážny
mężowski múžuv; čołoviêkuv
mężulek m mužyčók m; čołoviêčok m
mężuś m zob. mężulek
mgielny mhłóvy; ~ zasłona zanaviêsa (zasłóna) mhły; mhłóva zanaviêsa (zasłóna)
mgiełka f lóhka (delikátna) mhła
mglisto 1. mhlísto; tumánno; za oknem ~ za oknóm mhlísto (tumánno); 2. nevyrázno; tumánno; pamiętać coś ~ pometáti štoś nevyrázno (tumánno)
mglistość f 1. mhlístosť f; tumánnosť f; 2. (niewyraźność) nevyráznosť f; rozmázanost f; mhlístosť f; tumánnosť f; 3. (niezrozumiałość) neponiátnosť f; nejasnosť f; mhlístosť f; tumánnosť f
mglist|y 1. mhlísty; tumánny; 2. (niewyraźny) nevyrázny; rozmázany; zamhlóny; zatumániany; mhlísty; tumánny; 3. (trudny do zrozumienia) neponiátny; nejásny; mhlísty; tumánny; ◊ mieć ~e pojęcie o czymś miêti tumánne poniátie (ujavlénie) ob čômś
mgliście zob. mglisto
mgł|a f mhła f; tumán m; biała ~a biêła mhłá; biêły tumán; ~a poranna ránišnia mhła; ránišni tumán; opary ~y mhlísty (tumánny) ópar
mgławica f astr. tumánnosť f
mgnienie n mih m; w ~u oka u odín mih; míhom; momentálno
miał m porošók m; drubniák m; ~ węglowy úholny drubniák
miałki 1. drubniútki; pokrýšany; sýpki; 2. płýtki; nehłubóki; poverchôvny
miałkość f 1. sýpkosť f; drôbnozernístosť f; 2. płýtkosť f; poverchôvnosť f
miano n ímje n; názva f; nadać komuś ~ bohatera nadáti komúś ímje hierója
mianować ndk, dk naznačáti ndk; naznačýti dk; ~ kogoś swoim spadkobiercą naznačáti (naznačýti) kohóś svojím nasliêdnikom
mianowa|ć się ndk, dk 1. naznačáti (naznačýti) samóho sebé; 2. nazyváti sebé; nazváti sebé; ~ł się prawdziwym Polakiem nazyváv (nazváv) sebé pravdívym polákom
mianowicie ímenno
mianownictwo n nomenklatúra f; terminológija f
mianownik m 1. jęz. najmiênny odmiênnik; najmiênny m; rzeczownik w ~u iménnik u najmiênnum odmiênnikovi; 2. mat. nazývnik m; ◊ sprowadzić kogoś, coś do wspólnego ~a pryvestí kohós, štoś do vspôlnoho nazývnika
miar|a f 1. miêra f; ~a długości miêra dovžyný; system miar systéma miêruv; 2. miêrka f; przyłożyć ~ę do czegoś pryłožýti miêrku do čohóś; 3. miêra f; hranícia f; nie znać ~y w piciu ne znáti miêry v vypiváni; przepełniła się ~a cierpliwości perebráłasie miêra terplívosti; 4. prymiêrka f; chodziłem do ~y do krawca trzy razy ja chodív do prymiêrki do kravciá try rázy; 5. lit. métrum n; ◊ brać ~ę z kogoś bráti (znimáti) miêru z kohóś; ponad ~ę pónad miêru; čérez miêru; przebrać ~ę perebráti miêru; perejtí miêru; stracić ~ę zhubíti miêru; w ~ę u miêru; w ~ę jak u miêru tohó, jak; w ~ę możliwości u miêru možlívosti; ze wszech miar póvnoju miêroju; zusiêm; cáłkom