Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 22 105
Šukati słova
Znajdiany artykuły
graniczny 1. pohraníčny; słup ~y pohraníčny stovp; straż ~a pohraníčna straž; 2. hraníčny, ostátni; termin ~y hraníčny (ostátni) términ
graniczyć ndk hraníčyti; mežováti, mežovátisie
granit m hranít m
granitowy hranítny
granulat m granulát m
granulka f granúlka f
grań f 1. (grzbiet górski) grań f; 2. grań f, kant m
grasejować ndk horkáviti
grasica f grasíca f
grasowa|ć ndk 1. hrábiti; rabováti; napadáti; zajmátisie rozbójom; 2. lutováti; pošyrátisie; pomór ~ł wśród bydła môr lutováv (pošyrávsie) seréd býdła
grat m grat m; réved m; ~y pl gráty pl; ramôle n; révedy pl; starôtie n; ◊ stary ~ starý chrên; starý korč
gratis dármo, dárom, zadármo, bezpłátno
gratisowy ndk darmóvy, bezpłátny
gratka f ščaslíva okázija; ščaslívy vypádok; nespodiêvana vdáča
gratulacje pl gratuláciji pl, vinšovánie n; składać ~ komuś gratulováti komúś, vinšovati kohóś
gratulacyjny gratulacíjny, vinšoválny
gratulować ndk komuś gratulováti komúś, vinšováti kohóś
gratyfikacja f gratyfikácija f; nahoróda f
grawer m gráver m
grawerować graverováti
grawerski gráverśki
grawerunek m graverúnok m
grawitacja f gravitácija f
grawitacyjny gravitacíjny
grawitować ndk 1. gravitováti; 2. ku czemuś schilátisie do čohóś
ciągn|ąć ndk. 1. tiahnúti; koń ~ie pług kôń tiáhne płúha; 2. tiahnúti, pompováti; ~ąć wodę ze studni tiahnúti (pompováti) vodú z kołódecia; 3. tiahnúti; utiaháti; pobiráti; beton ~ie wodę betón tiátne (utiaháje) vodú; lodówka ~ie dużo prądu lodôvka tiáhne (pobiráje) mnôho próndu; 4. tiahnúti, prytiaháti; magnes ~ie metalowe opiłki mágnes tiáhne (prytiaháje) metalóvy opíłki; 5. tiahnúti, protiaháti; ~ąć dyskusję tiahnúti (protiaháti) dyskúsiju; 6. tiáhnuti, viêjati; od rzeki ~ął chłodny powiew od rykí tiahnúło (viêjało) chółodom; 7. tiahnúti; miêti schílnosť; ~ęło go do wódki tiahnúło jóho do horêłki; vôn miêv schílnosť do horêłki; 8. tiahnútisie, vorušytisie; szosą ~ął potok samochodów šosóju tiahnúvsie potók samochóduv; ◊ ~ąć z czegoś dochody (zyski, korzyści) tiahnúti z čohóś dochódy (zýski); ~ąć kogoś za język tiahnúti kohóś za jazýk; ~ąć kogoś za uszy tiahnúti kohóś za úšy; ~ąć za sobą nogi tiahnúti (vołočý) za sobóju nóhi