Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 142
Šukati słova
Znajdiany artykuły
cedzidło n cidíłok m
cegielnia f cehiêlnia f
cegielniany cehiêlniany
cegiełka f céhołka f
ceglany cehlány
ceglarka f cehlárka f
ceglarski cehlárśki
ceglarz m cehlár m
ceglasty cehlásty
cegła f céhła f; ~ szamotowa šamotóva céhła, šamotôvka f
cekin m bliskótka f
cel m ciêl m; chybić ~u promachnútisie, ne popásti v ciêl; dążyć (zmierzać) do ~u kirovátisie do ciêlu; dopiąć ~u (osiągnąć ~) dosiahnúti ciêlu; mieć coś na ~u miêti štoś za ciêl; mijać się z ~em minátisie z ciêlom; bez ~u bez ciêlu; w ~u z ciêlom; ~ uświęca środki ciêl oprávduje doróhu; mierzyć do ~u pryciêluvatisie, cilováti; obrać kogoś za ~ żartów výbrati kohoś ciêlom žártuv
cela f 1. (klasztorna) kiélija f; 2. (więzienna) céla f
celebra f 1. uročýsta bohosłúžba; 2. p. celebracja
celebracja f uročýsta cyrymónija, uročýsty obrád
celebrant m bohosłužýtel m (jaki odpravlaje bohosłužbu)
celebrować 1. odpravláti uročýstu bohosłúžbu; 2. uročýsto (cyrymonijálno) robíti štoś; strójiti cyrymóniju z čymś
celem ofic. z ciêlom, kob
celibat m celibát m
celniczka f mýtnicia f
celnie ciêlno, trápno
celnik m mýtnik m
celność f 1. ciêlnosť f, trápnosť f; 2. znakomítosť f, doskonáłosť f; ~ czyjegoś pisarstwa znakomítosť (doskonáłosť) čyjohoś piśménstva
celn|y I 1. ciêlny, trápny; ~y strzał ciêlny (trápny) strêł; ~a uwaga trápna zavváha; 2. znakomíty, doskonáły; ~e utwory znakomíty (doskonáły) tvóry
celn|y II mýtny; kontrola ~a mýtna kontróla; urząd ~y mýtnia
gór|a I f 1. horá f; zbocze ~y spach (schił) horê; mieszkać w ~ach žýti v hórach; ~a lodowa lodóva horá; 2. verch m; ~a wieży verch viêžy; w górze przeleciał samolot uvérsi proletiêv samolót; przyjmować gości na górze pryjmáti hostí navérsi; spojrzeć w ~ę hlánuti vverch; z ~ą z líšnim; bôlš jak; bôlš čym; 3. pot. verchí pl; ~a szuka porozumienia ze strajkującymi verchí šukájut zhódy zo strajkújuščymi; 4. (poddasze) horá f; suszyć pranie na górze sušýti pránie na horê; ◊ brać ~ę nad kimś bráti verch nad kimś; być ~ą býti zvérchu; do ~y nogami dohorê nohámi; głowa do ~y! hołová vverch!; ne pádaj dúchom!; ~ą nasi! náše vziałó!; iść w ~ę a) ití vverch; b) (o cenach) pudvyžšátisie, rostí; c) (o temperaturze, ciśnieniu) pudnimátisie; obiecywać złóte ~y obiciáti zołotýje hóry; od ~y do dołu zvérchu donízu; pod ~ę pud horú; traktować kogoś z ~y divítisie na kohóś zvysóka; w ~ę uvérch; pud horú; wojna na górze vujná v verchách; z ~y zhorê; zvérchu;