Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 387
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gorączka f horáčka f; ◊ biała ~ biêła horáčka; ~ złota zołotája horáčka
gorączkować ndk miêti pudvýžšanu temperatúru
gorączkować się ndk horačýtisie; nervovátisie
gorączkowo jak u horáčci
gorączkow|y 1. horáčkovy; ~e majaczenie horáčkove majáčenie; 2. nespokôjny, nervóvy
gorczyca f bot. hurčýcia f
gorczycowy hurčýčny
gordyjski: węzeł ~ gordýjśki úzeł
gorliwość f staránnosť f; retélnoť f; pílnosť f; zavziátosť f; páłkosť f
gorliwy staránny; retélny; pílny; zavziáty; pałkí
gors m 1. hrúdi pl; tors m; 2. (przód koszuli) gors m; 3. dékolt m
gorseciarka f gorsétnicia f
gorset m gorsét m
gorsetowy gorsétny
gorszący neprystôjny; amorálny; skandálny
gorsze n hôrše n; zmiana na ~ zmiêna (peremiêna) do hôršoho
gorsz|y hôršy; ◊ co ~a što <šče> hôrš
gorszyciel m skandalíst m
gorszycielka f skandalístka f
gorszyć ndk 1. daváti nedóbry prýkład; psováti; 2. vyklikáti obúranosť
gorszyć się ndk oburátisie
gorycz f 1. hóryč f, hurkotá f; 2. hóryč f; rozčarovánie n
goryczka f 1. hóryč f, hurkotá f; 2. bot. horýčka f
goryczkowaty hurkováty
goryl góryl
ciągn|ąć ndk. 1. tiahnúti; koń ~ie pług kôń tiáhne płúha; 2. tiahnúti, pompováti; ~ąć wodę ze studni tiahnúti (pompováti) vodú z kołódecia; 3. tiahnúti; utiaháti; pobiráti; beton ~ie wodę betón tiátne (utiaháje) vodú; lodówka ~ie dużo prądu lodôvka tiáhne (pobiráje) mnôho próndu; 4. tiahnúti, prytiaháti; magnes ~ie metalowe opiłki mágnes tiáhne (prytiaháje) metalóvy opíłki; 5. tiahnúti, protiaháti; ~ąć dyskusję tiahnúti (protiaháti) dyskúsiju; 6. tiáhnuti, viêjati; od rzeki ~ął chłodny powiew od rykí tiahnúło (viêjało) chółodom; 7. tiahnúti; miêti schílnosť; ~ęło go do wódki tiahnúło jóho do horêłki; vôn miêv schílnosť do horêłki; 8. tiahnútisie, vorušytisie; szosą ~ął potok samochodów šosóju tiahnúvsie potók samochóduv; ◊ ~ąć z czegoś dochody (zyski, korzyści) tiahnúti z čohóś dochódy (zýski); ~ąć kogoś za język tiahnúti kohóś za jazýk; ~ąć kogoś za uszy tiahnúti kohóś za úšy; ~ąć za sobą nogi tiahnúti (vołočý) za sobóju nóhi