Hołôvna Svojim diêtium Artykuły Literatura Słovnik Zvukovyje skopy Zvežêteś z nami Svoja.org na Facebook
Svoja mova, svôj vybur, svôj los...
Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Natisnuti, kob pobôlšyti...

Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.

Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.

Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.

* * *

U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.

Usiê artykuły v słovniku:   20 552

Hlediêti po literach
A B C Ć D E F G H I J K L Ł M N O Ó P Q R S Ś T U V W Y Z Ź Ż
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gorączka   f horáčka f; ◊ biała ~ biêła horáčka; ~ złota zołotája horáčka
gorączkować   ndk miêti pudvýžšanu temperatúru
gorączkować się   ndk horačýtisie; nervovátisie
gorączkowo   jak u horáčci
gorączkow|y   1. horáčkovy; ~e majaczenie horáčkove majáčenie; 2. nespokôjny, nervóvy
gorczyca   f bot. hurčýcia f
gorczycowy   hurčýčny
gordyjski: węzeł ~   gordýjśki úzeł
gorliwość   f staránnosť f; retélnoť f; pílnosť f; zavziátosť f; páłkosť f
gorliwy   staránny; retélny; pílny; zavziáty; pałkí
gors   m 1. hrúdi pl; tors m; 2. (przód koszuli) gors m; 3. dékolt m
gorseciarka   f gorsétnicia f
gorset   m gorsét m
gorsetowy   gorsétny
gorszący   neprystôjny; amorálny; skandálny
gorsze   n hôrše n; zmiana na ~ zmiêna (peremiêna) do hôršoho
gorsz|y   hôršy; ◊ co ~a što <šče> hôrš
gorszyciel   m skandalíst m
gorszycielka   f skandalístka f
gorszyć   ndk 1. daváti nedóbry prýkład; psováti; 2. vyklikáti obúranosť
gorszyć się   ndk oburátisie
gorycz   f 1. hóryč f, hurkotá f; 2. hóryč f; rozčarovánie n
goryczka   f 1. hóryč f, hurkotá f; 2. bot. horýčka f
goryczkowaty   hurkováty
goryl   góryl
chwy|tać   1. chvatáti; łapáti; ~tać za kij chvatáti za kij; ~tać piłkę łapáti mjačá; 2. chvatáti, schvátuvati ; cement ~cił címent schvatív; 3. pot. chvatáti, tiámiti; ~cił w lot intencję kolegi schvatív (stiámiv) míhom namiêr kolégi; 4. pot. chvatáti, pudchváčuvati; ~cił grypę w szkole schvatív (pudchvatív) hrýpu v škóli; 5. pryjmátisie; propozycja ~ciła proponóva pryniałásie; 6. chvatáti, schváčuvati; ~ciły go dreszcze schvatíła jóho lichorádka; ◊ ~tać byka za rogi chvatáti byká za róhi; ~tać wiatr w żagle chvatáti viêtior u pléčy; ~tać za broń chvatáti za brôń; ~tać kogoś za serce chvatáti kohoś za sércie