Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 22 105
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gnu f zool. gnu f
gnuśnieć ndk stanovítisie linívym; hultajováti, łódyrničati
gnuśność f linístvo n; hultajovátosť f
gnuśny 1. linívy; hultajováty; 2. sónny; vjáły; povôlny
gobelin m gobelín m
godło n gódło n
godnie 1. jak tréba; jak sliêd; jak naléžyt; 2. hôdno, z hôdnostieju
godność f 1. hôdnosť f; 2. posáda f; stanovísko n; týtuł m; 3. nazvísko n
godn|y 1. várty; ~y szacunku várty považánia (šanovánia); 2. hôdny; ~e życie hôdne žycie
godowy zool. šlúbny; okres ~ šlúbny čas
gody pl 1. vesiêle n; vinéć m; 2. zool. šlúbny čas, čas sparovánia
godzić I ndk 1. hodíti, mirýti; ~ poróżnionych hodíti (mirýti) posváranych; 2. złučáti; ~ teorię z praktyką złučáti teóryju z práktykoju
godzić II ndk 1. cilováti; trapláti; wieże ~ą w niebo viêžy cilújut v nébo; ~ić sztyletem w serce trapláti štylétom v sércie; 2. zahróžuvati; ~ w dobre imię firmy zahróžuvati dóbromu ímeni fírmy
godzić się ndk 1. hodítisie, mirýtisie; ~ z przyjacielem po kłótni hodítisie (mirýtisie) z pryjátelom pósli svárki; 2. zhodžátisie; ~ na kompromis zhodžátisie na kompromís
godzien p. godny
godzin|a f 1. hodína f; w ~ę za hodínu; prótiahom hodíny; co ~ę štohodínu; kážnu hodínu; pół ~y puv hodíny; za ~ę čérez hodinu; 2. hodína f; čas m; która ~a? kotóra hodína?; ~a policyjna policíjna hodína; ~y pracy hodíny (čas) práci; ~y szczytu čas (hodína) pik; ◊ czárna ~a čórny deń; odkładać coś na czarną ~ę odkładáti štoś na čórny deń; szara ~ šára hodína; prýtemok m; wybiła ostatnia ~a nadyjšov čas umiráti
godzinami hodinámi
godzinny odnohodínny, hodínny
godzinowy zvjázany z hodínoju, hodínny
godziwie jak naléžyt; spravedlívo; słúšno; čésno
godziwy naléžny; spravedlívy; słúšny; odpoviêdni; zasłúžany
gofr m gofr m
gofrować ndk gofrováti
gogle pl gógli pl
goguś m góguś m, elegáncik m
co co 1. zaim. što; co to jest? što to ?; o czym mówiliśmy? ob čôm my hovorýli? pro što my hovorýli?; 2. zaim. pot. što, štoś, što-leń; powiedz co skažý što (štoś, što-leń); 3. przysł. pot. što, čohó, čóm; co tak się kręcisz? što (čohó, čóm) tak krútišsie?; 4. spój. jak tôlko; co zaczynała czytać, natychmiast zasypiała jak tôlko začynáła čytáti, odrázu zasynáła; 5. part. što; tôlko; mało co jadł mało što jiêv; powycinano co większe drzewa povyrêzuvali tôlko bôlšy déreva; 6. przyim. što; robił, co chciał robív, što chotiêv; odeszła od niego, czemu się nie dziwię pokínuła johó, čomú ne divújusie; 7. przyim. (określa powtarzalność czynności lub okoliczność powtarzalności) przerywał mi co chwila perebiváv mniê raz za rázom (štochvíli); zajęcia odbywają się co tydzień zaniátki odbyvájutsie kážny týždeń (štotýždeń); przystawał co krok prystaváv (zatrýmuvavsie) na kážnum króku; 8. chto; kotóry, jakí, što; jak; kôlko; ten, co wygra, dostanie nagrodę toj, chto výhraje, dostáne nahoródu; podaj gazetę, co leży na stole podáj gazétu, kotóra (jakája, što) ležýt na stoliê; pokój tej wielkości, co całe moje mieszkanie pókuj takóji veličyný, jak ciêła moja kvatéra; wziął tyle, co potrzeba uziáv tôlko, kôlko (što) tréba; ◊ co do kogoś (czegoś) što do kohóś (čohóś); koli jdétsie pro kohós (štoś); u správi kohóś (čohóś), u zvjázku z kimś (čymś); co do grosza do odnohó hrošá; co do jednego usiê jak odín, usiê do odnohó; co najmniej prynájmi; ne menš niž (čym); po krájniuj miêry; co najwyżej ne bôlš niž (čym); u najhôršum rázi; co niemiara choč odbavláj; co ma być (będzie) to będzie što máje býti, tóje bude; što búde, toje búde; co się tyczy... što týčytsie...; co się zowie što nazyvájetsie; co dopiero a što kazáti; co do joty jak najdokładniêj; co dzień štódnia, kážny deń, kážnoho dnia; co gorsza što hôrš; co innego štoś ínše; co i raz štochvíli; co i rusz raz-po-raz, štochvíli; co jak co, ale... što jak što, ale...; co jakiś (pewien) czas čásom, čas od čásu; co jeden to głupszy odín durniêjšy za druhóho; co prędzej jak móžna chutčêj; co jest grane pro što jdétsie, što diêjetsie; co łaska što łáska; co mi tam a mniê choč by díčki; co nieco tróšku, tróšečku, čútočku; co prawda što právda, právdu kážučy; ledwie co tôlko što, péred chvíloju; mało co mało što, nemnôho; nie ma o czym mówić nevárto hovorýti (zháduvati); nie ma za co nemá za što; nie mieć co do gęby włożyć nemá čohó jiêsti; nie mieć co ze sobą zrobić nemá čohó robíti; o mało co čuť ne; máło brakováło; w czym rzecz? u čôm rêč (správa, diêło)?