Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 387
Šukati słova
Znajdiany artykuły
galon II m (jednostka miary) galón m
galop m galóp m
galopada f galopáda f
galopem galópom
galopować ndk galopováti
galowy galóvy, parádny
galwaniczny galvaníčny
galwanizacja f galvanizácija f
galwanizacyjny galvanizacíjny
galwanizować ndk galvanizováti
gałązka f hôlka f
gał|ąź f 1. holá f; gruba ~ąź grúba holá; 2. holá f; odhôle n; ~ąź przemysłu holá promysłóvosti; ~ rodu ródova holá; ~ęzie systemy nerwowego odhôle nervóvoji systémy; ◊ ktoś powiesiłby kogoś na suchej ~ęzi chtoś poviêsiv by kohoś na suchôj holiê
gałęziasty 1. rozhôlisty, holásty; rozłožýsty; 2. podôbny do holiê
gałęziowy z hôla
gałęzisty p. gałęziasty
gałgan m 1. onúča f, onúčka f; šmáta f, šmátka f; ~y pl łáchi pl, łachmaný pl; 2. pot. łódar m, hultáj m
gałganek m onúčka f, šmátka f
gałka f 1. hołôvka f; šáryk m; bułavéška f; 2. pókrutka f; ~ radia pókrutka rádiva
gały pl pot. zirkačê pl; wytrzeszczać ~ vyračáti zirkačê
gama f gáma f
gambit m gámbit m
gamma: promieniowanie ~ promeniovánie gámma
gamoniowaty tupováty; rozdziavováty
gamoń m pot. tovkáč m; tupák m; rozdziáva m
ganek m gánok m
ciągn|ąć ndk. 1. tiahnúti; koń ~ie pług kôń tiáhne płúha; 2. tiahnúti, pompováti; ~ąć wodę ze studni tiahnúti (pompováti) vodú z kołódecia; 3. tiahnúti; utiaháti; pobiráti; beton ~ie wodę betón tiátne (utiaháje) vodú; lodówka ~ie dużo prądu lodôvka tiáhne (pobiráje) mnôho próndu; 4. tiahnúti, prytiaháti; magnes ~ie metalowe opiłki mágnes tiáhne (prytiaháje) metalóvy opíłki; 5. tiahnúti, protiaháti; ~ąć dyskusję tiahnúti (protiaháti) dyskúsiju; 6. tiáhnuti, viêjati; od rzeki ~ął chłodny powiew od rykí tiahnúło (viêjało) chółodom; 7. tiahnúti; miêti schílnosť; ~ęło go do wódki tiahnúło jóho do horêłki; vôn miêv schílnosť do horêłki; 8. tiahnútisie, vorušytisie; szosą ~ął potok samochodów šosóju tiahnúvsie potók samochóduv; ◊ ~ąć z czegoś dochody (zyski, korzyści) tiahnúti z čohóś dochódy (zýski); ~ąć kogoś za język tiahnúti kohóś za jazýk; ~ąć kogoś za uszy tiahnúti kohóś za úšy; ~ąć za sobą nogi tiahnúti (vołočý) za sobóju nóhi