Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 22 092
Šukati słova
Znajdiany artykuły
głuszec m zool. hłuchár m
głuszyć ndk hłušýti
gmach m velízny budýnok
gmaszysko n velizárny budýnok
gmatwać ndk motáti, zamótuvati; uskładniáti
gmatwać się ndk motátisie, zamótuvatisie; uskładniátisie
gmatwanina f motanína f
gmerać ndk hrebstí, rozhrybáti; perebiráti
gmerać się ndk kóškatisie; póratisie
gmin m prósty naród, pospolíty naród, pospôlstvo n
gmina f gmína f; ~ wiejska vjoskóva gmína; ~ żydowska žydôvśka gmína
gminn|y gmínny; urząd ~y gmínny urád; ~a wspólnota gmínna spulnóta
gna|ć ndk 1. hnátisie; ~ł w dół na złamanie karku hnávsie vniz na skrut hołový; 2. hnáti; ~ć bydło na pastwisko hnáti býdło na pasovóje
gnat m pot. 1. kôsť f, kôstka f; 2. (rewolwer) gnat m; ◊ sterczą komuś ~y odný kósti v kohóś
gnębiciel m hnobítel m
gnęb|ić ndk 1. hnóbiti; ~ić podbity naród hnóbiti pudbíty naród; 2. múčyti; smutíti, žurýti; ~ią ją złe przeczucia múčat jijiê złýje peredčuvánia; co cię ~i? što tébe smutít (žurýt)?
gnębić się ndk múčytisie; smutítisie, žurýtisie; nespokójitisie
gniadosz m hniêdy kôń
gniady hniêdy
gniazdko n 1. hnizdéčko n; 2. (elektryczne) gniázdko n
gniazdo n 1. hnizdó n; 2. (elektryczne) gniázdo n
gniazdować ndk hnizdovátisie, hnizdítisie
gniazdowy 1. hnizdový; 2. gniazdóvy
gnić ndk hníti
gnida f hnída f
ciągn|ąć ndk 1. tiahnúti; koń ~ie pług kôń tiáhne płúha; 2. tiahnúti, pompováti; ~ąć wodę ze studni tiahnúti (pompováti) vodú z kołódecia; 3. tiahnúti; utiaháti; pobiráti; beton ~ie wodę betón tiátne (utiaháje) vodú; lodówka ~ie dużo prądu lodôvka tiáhne (pobiráje) mnôho próndu; 4. tiahnúti, prytiaháti; magnes ~ie metalowe opiłki mágnes tiáhne (prytiaháje) metalóvy opíłki; 5. tiahnúti, protiaháti; ~ąć dyskusję tiahnúti (protiaháti) dyskúsiju; 6. tiáhnuti, viêjati; od rzeki ~ął chłodny powiew od rykí tiahnúło (viêjało) chółodom; 7. tiahnúti; miêti schílnosť; ~ęło go do wódki tiahnúło jóho do horêłki; vôn miêv schílnosť do horêłki; 8. tiahnútisie, vorušytisie; szosą ~ął potok samochodów šosóju tiahnúvsie potók samochóduv; ◊ ~ąć z czegoś dochody (zyski, korzyści) tiahnúti z čohóś dochódy (zýski); ~ąć kogoś za język tiahnúti kohóś za jazýk; ~ąć kogoś za uszy tiahnúti kohóś za úšy; ~ąć za sobą nogi tiahnúti (vołočý) za sobóju nóhi