Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 142
Šukati słova
Znajdiany artykuły
chłoptyś m p. chłoptaś
chłosta f odłúpka f, odchvôstka f, odstiôbka f
chłostać ndk chvostáti, stióbati; batóžyti; špáryti, łupíti
chłód m 1. chółod m, stúža f, zołá f; jesienny ~ osiênni chółod, osiênnia stúža; ~ poranka chółod ránici, ránišnia zołá; 2. chołódnosť f; nečúłosť f, rumnodúšnosť f; ~ w stosunkach między małżonkami chołódnosť (rumnodúšnosť) u odnósinach mížy múžom i žônkoju
chłystek m pogard. smorkáč m, soplák m, ščeniúk m
chmara f chmára f, ťma f, rôj m; tłum m; bézlič f; ~ ptactwa chmára (ťma) ptašók
chmiel m chmiêl m
chmielowy chmiêlovy
chmur|a f 1. chmára f; ~y burzowe navalníčny chmáry; 2. chmára f, óbołok m, kłub m, stovp m; ~a pyłu kłub (stovp) pýlavy; 3. p. chmara; ◊ drapacz chmur chmaročós; z wielkiej ~y mały deszcz z velíkoho hrómu małý došč
chmurka f chmárka f, óbołočok m
chmurnawy lóhko zachmárany, lóhko óbołočny
chmurnie ponúro, posúpno, nasúplano
chmurnieć 1. chmurýtisie, zachmáruvatisie, zavołokátisie chmárami (óbołokami); 2. ponúrytisie, nasúpluvatisie
chmurno 1. chmárno, óbołočno; 2. ponúro, posúpno
chmurny 1. chmárny, óbołočny; 2. ponúry, posúpny, nasúplany
chmurzyć súpiti, nasúpluvati, ponúryti; ~ czoło súpitisie, nasúpluvatisie, ponúrytisie
chmurzyć się 1. súpitisie, nasúpluvatisie, ponúrytisie; 2. chmurýtisie, zachmáruvatisie, zavołokátisie chmárami (óbołokami)
chmurzysko n chmárysko n, chmáryšče n
chochla f opołónik m
chochlik m domovík m, chóchlik m; ◊ ~ drukarski drúkarśki chóchlik
chochoł m 1. sołómjane pokrytié na déreva zimóju; 2. vérchni snôp u láškovi; 3. pogard. chochół m (pro ukrajincia)
chociaż I spój. choč; ~ bolała go głowa, nie przestawał pracować choč boliêła jomu hołová, vôn ne perestaváv praciováti
chociaż II mod. prynájmi; ~ tu jest spokój prynájmi óde je spókuj
chociażby I spój. choč by, náveť kolí b; ~ padało, pójdziemy na grzyby choč by pádav došč, my pôjdemo po hrýby
chociażby II mod. p. chociaż II
gór|a I f 1. horá f; zbocze ~y spach (schił) horê; mieszkać w ~ach žýti v hórach; ~a lodowa lodóva horá; 2. verch m; ~a wieży verch viêžy; w górze przeleciał samolot uvérsi proletiêv samolót; przyjmować gości na górze pryjmáti hostí navérsi; spojrzeć w ~ę hlánuti vverch; z ~ą z líšnim; bôlš jak; bôlš čym; 3. pot. verchí pl; ~a szuka porozumienia ze strajkującymi verchí šukájut zhódy zo strajkújuščymi; 4. (poddasze) horá f; suszyć pranie na górze sušýti pránie na horê; ◊ brać ~ę nad kimś bráti verch nad kimś; być ~ą býti zvérchu; do ~y nogami dohorê nohámi; głowa do ~y! hołová vverch!; ne pádaj dúchom!; ~ą nasi! náše vziałó!; iść w ~ę a) ití vverch; b) (o cenach) pudvyžšátisie, rostí; c) (o temperaturze, ciśnieniu) pudnimátisie; obiecywać złóte ~y obiciáti zołotýje hóry; od ~y do dołu zvérchu donízu; pod ~ę pud horú; traktować kogoś z ~y divítisie na kohóś zvysóka; w ~ę uvérch; pud horú; wojna na górze vujná v verchách; z ~y zhorê; zvérchu;