Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 142
Šukati słova
Znajdiany artykuły
głównie hołôvno; perevážno; péred usiêm
głównodowodzący m hołôvnokomádujuščy m
główn|y hołôvny; kwatera ~a hołôvna kvatéra; kara ~a kára smérti
głuchawy hłuchováty
głuchnąć ndk 1. hłúchnuti; 2. zaticháti; zmovkáti
głucho 1. hłúcho; 2. tícho; spokôjno
głuchoniemy hłuchonimý
głuchota f hłuchotá f
głuch|y hłuchí; ~y chłopiec hłuchí chłópeć; ~y odgłos upadku hłuchí ódhołos upádu; ~e milczenie hłuchóje movčánie; ~a wieś hłuchája vjóska; hłuchomáń f
głupa: rżnąć ~ pot. prykíduvatisie durným, udaváti durnóho
głupawy prydúrkovaty, durnováty
głupek m prydúrok m
głupi durný; durnováty; znaleźć się w ~ej sytuacji opynítisie v durnôj (nejômkuj) sytuáciji; ◊ nie ma ~ch nemá durných; znajšlí dúrnia
głupia: z ~ frant pot. rozýhrujučy dúrnia; prykídujučysie dúrniom
głupiec m dúreń m; durný m
głupieć ndk durniêti
głupio 1. po-durnómu; postąpić ~ zrobíti po-durnomu; 2. nepryjémno, nejômko; jest mi ~ mniê nepryjémno (nejômko); odčuvaju sébe nepryjémno (nejômko)
głupiutki durnéńki
głupkowaty prydúrkovaty
głupol m durníło m, durnísko m
głupot|a f durnóta f; z ~y zdúru
głupstw|o n 1. irundá f; palnąć ~o lápnuti irundú; 2. drubnícia f; kłócić się z powodu ~a svarýtisie z-za drubníci
głuptak m 1. dúreń m; imbecýl m; 2. zool. głúptak m
głuptas m durnénki m
głusza f 1. hłuš f, hłuchomáń f; 2. hłuš f, hłuchotá f, mértva tišyná
byle 1. abý, buď; ~ co aby-štó, buď-štó; ~ gdzie aby-dé, buď-de; ~ gadać abý hovorýti; przy ~ okazji pry aby-jakôj okáziji, pry buď-jakôj okáziji; 2. tôlko b, kob tôlko, tôlko kob, abý tôlko; ~ nie upaść tôlko b (kob tôlko, tôlko kob, abý tôlko) ne vpásti; ~ dopiąć swego tôlko b (kob tôlko, tôlko kob, abý tôlko) domohčýsie svohó; ◊ ~ zbyć abý z ruk