Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 553
Šukati słova
Znajdiany artykuły
chłonność f zdôlnosť ubiránia (utiahánia, umiščánia); usprymálnosť f; umiščálnosť f, jômkosť f; ~ umysłu usprymálnosť rózumu; ~ rynku umiščálnosť (jômkosť) rýnku
chłonn|y 1. zdôlny do vbiránia (utiahánia, umiščánia); usprymálny; ~y umysł usprymálny rózum; 2. umiščálny, jômki; ~y rynek umiščálny (jômki) rýnok; ◊ gruczoły ~e limfatýčny záłozy
chłop m I mužýk m, selanín m; ~ małorolny małozemélny mužýk (selanín); ~ pańszczyźniany pánščynny mužýk
chłop m II mužčýna m; chłópeć m; ~ na schwał mužčýna choč kudý; chłópeć choč kudý; kawał ~a zdorovénny mužčýna; zdorovénny chłópeć
chłopaczek m chłopčúk m, chłopčeniá n
chłopaczysko m chłopčýsko m
chłopak m chłópeć m
chłopczyca f chłopčýcia f
chłopczyk m chłópčyk m
chłopczykowaty chłopčykováty
chłopczyna m chłopčúk m, chłopčeniá n
chłopczysko p. chłopaczysko
chłopiec m chłópeć m; ◊ ~ do bicia chłópeć do bitiá; ~ na posyłki chłópeć na pobihúškach
chłopięctwo n chłopčôvśki viêk
chłopięcy chłopčôvśki
chłopina m mužyčók m
chłopisko n mužčýnisko m, mužyčýsko m
chłopka f mužýčka f, selánka f
chłopoman m mužykomán m
chłopomania f mužykománija f
chłopomański mužykománśki
chłopsk|i m 1. mužýćki; selánśki; ~ie gospodarstwo hospodárka; ~a zagroda mužýćka sidlíba; ~a partia selánśka pártyja; 2. pot. mužčýnśki; typowo ~a robota typóvo mužčýnśka robóta; ◊ ~i rozum mužýćki rózum, praktýčny rózum
chłopskość f mužýćkosť f
chłopstwo n mužykí pl, seláne pl
chłoptaś m chłópčyk m
gór|a I f 1. horá f; zbocze ~y spach (schił) horê; mieszkać w ~ach žýti v hórach; ~a lodowa lodóva horá; 2. verch m; ~a wieży verch viêžy; w górze przeleciał samolot uvérsi proletiêv samolót; przyjmować gości na górze pryjmáti hostí navérsi; spojrzeć w ~ę hlánuti vverch; z ~ą z líšnim; bôlš jak; bôlš čym; 3. pot. verchí pl; ~a szuka porozumienia ze strajkującymi verchí šukájut zhódy zo strajkújuščymi; 4. (poddasze) horá f; suszyć pranie na górze sušýti pránie na horê; ◊ brać ~ę nad kimś bráti verch nad kimś; być ~ą býti zvérchu; do ~y nogami dohorê nohámi; głowa do ~y! hołová vverch!; ne pádaj dúchom!; ~ą nasi! náše vziałó!; iść w ~ę a) ití vverch; b) (o cenach) pudvyžšátisie, rostí; c) (o temperaturze, ciśnieniu) pudnimátisie; obiecywać złóte ~y obiciáti zołotýje hóry; od ~y do dołu zvérchu donízu; pod ~ę pud horú; traktować kogoś z ~y divítisie na kohóś zvysóka; w ~ę uvérch; pud horú; wojna na górze vujná v verchách; z ~y zhorê; zvérchu;