Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 19 835
Šukati słova
Znajdiany artykuły
goić ndk hojíti, zahójuvati
goić się ndk hojítisie, zahójuvatisie, zažyváti
goj m goj m
gokart m gókart m
gol m gol m; strzelić (zdobyć) ~a strêliti (zdobýti) góla
golarka f holárka f
golas m hołýš m; na ~a hołyšóm
golec m 1. hołýš m; 2. hołodráneć m
goleń f góleń f
golf m 1. sport. golf m; 2. (sweter) golf m
golfista m golfíst m
golfowy gólfovy
golibroda m żart. frýzier m, cyrúlnik m
golić ndk 1. holíti, brýti; 2. pot. (pić wódkę) diážyti
golić się ndk holítisie, brýtisie
golizna f 1. holízna f; hółe tiêło; 2. hółe miêstie
golnąć dk pot. łópnuti, gváchnuti (vypiti kilišok horêłki)
golonka f džýgavka f, golónka f
golusieńki holúsieńki
goluśki holúśki
golutki holútki
gołąb m hółub m; ~ pocztowy počtóvy hółub; ◊ siwy jak ~ sívy jak hółub
gołąbek m 1. (ptak) hołubók m; 2. (grzyb) hołúbka f, syrojiêžka f; 3. (potrawa) hołubéć m
gołąbka f hołúbka f
gołębi 1. hołubíny; 2. (kolor) sívy; ◊ mieć ~ie serce miêti hołubíne sércie
ciągn|ąć ndk. 1. tiahnúti; koń ~ie pług kôń tiáhne płúha; 2. tiahnúti, pompováti; ~ąć wodę ze studni tiahnúti (pompováti) vodú z kołódecia; 3. tiahnúti; utiaháti; pobiráti; beton ~ie wodę betón tiátne (utiaháje) vodú; lodówka ~ie dużo prądu lodôvka tiáhne (pobiráje) mnôho próndu; 4. tiahnúti, prytiaháti; magnes ~ie metalowe opiłki mágnes tiáhne (prytiaháje) metalóvy opíłki; 5. tiahnúti, protiaháti; ~ąć dyskusję tiahnúti (protiaháti) dyskúsiju; 6. tiáhnuti, viêjati; od rzeki ~ął chłodny powiew od rykí tiahnúło (viêjało) chółodom; 7. tiahnúti; miêti schílnosť; ~ęło go do wódki tiahnúło jóho do horêłki; vôn miêv schílnosť do horêłki; 8. tiahnútisie, vorušytisie; szosą ~ął potok samochodów šosóju tiahnúvsie potók samochóduv; ◊ ~ąć z czegoś dochody (zyski, korzyści) tiahnúti z čohóś dochódy (zýski); ~ąć kogoś za język tiahnúti kohóś za jazýk; ~ąć kogoś za uszy tiahnúti kohóś za úšy; ~ąć za sobą nogi tiahnúti (vołočý) za sobóju nóhi