Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 19 835
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gorączka f horáčka f; ◊ biała ~ biêła horáčka; ~ złota zołotája horáčka
gorączkować ndk miêti pudvýžšanu temperatúru
gorączkować się ndk horačýtisie; nervovátisie
gorączkowo jak u horáčci
gorączkow|y 1. horáčkovy; ~e majaczenie horáčkove majáčenie; 2. nespokôjny, nervóvy
gorczyca f bot. hurčýcia f
gorczycowy hurčýčny
gordyjski: węzeł ~ gordýjśki úzeł
gorliwość f staránnosť f; retélnoť f; pílnosť f; zavziátosť f; páłkosť f
gorliwy staránny; retélny; pílny; zavziáty; pałkí
gors m 1. hrúdi pl; tors m; 2. (przód koszuli) gors m; 3. dékolt m
gorseciarka f gorsétnicia f
gorset m gorsét m
gorsetowy gorsétny
gorszący neprystôjny; amorálny; skandálny
gorsze n hôrše n; zmiana na ~ zmiêna (peremiêna) do hôršoho
gorsz|y hôršy; ◊ co ~a što <šče> hôrš
gorszyciel m skandalíst m
gorszycielka f skandalístka f
gorszyć ndk 1. daváti nedóbry prýkład; psováti; 2. vyklikáti obúranosť
gorszyć się ndk oburátisie
gorycz f 1. hóryč f, hurkotá f; 2. hóryč f; rozčarovánie n
goryczka f 1. hóryč f, hurkotá f; 2. bot. horýčka f
goryczkowaty hurkováty
goryl góryl
chodz|ić ndk chodíti; ~ić po mieście chodíti po hórodi (miêsti); ~ić do szkoły chodíti do škóły; ~ić z obstawą chodíti z obstávoju (ochorónoju); ~ić w butach na obcasie chodíti v čerevíkach na obcási; zegarek dobrze ~i časý dóbre chódiat; ~ą plotki chódiat plótki (čútki); oni ~ą ze sobą voný chódiat odno z odnym; ◊ o co ~i? u čôm rêč?; ~i o to, że rêč u tôm, što; ~i o jego życie idé pro jóho žýcie; ~ić jak cień chodíti jak tiêń; ~ić na pasku chodíti na póvudi; ~ić na żebry žebráti, žebrováti; ~ić po prośbie žebráti, žebrováti; ~ić ślad w ślad chodíti sliêdom; ~ić jak błędny chodíti jak ošarášany; ~ić jak w kieracie chodíti jak u jarmiê; ~ić spać z kurami laháti spáti z kurýma; ~ić na palcach chodíti na pálčykach; ~ić własnymi drogami chodíti svojími stéžkami (doróhami); ~ić z głową w chmurach chodíti z hołovóju v chmárach; coś ~i komuś po głowie štoś chódit komuś u hołoviê