Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 19 835
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gromniczny hrumníčny; święto Matki Boskiej Gromnicznej Hrumníci pl
gronkowiec m gronkôveć m
gron|o n 1. kisť f; ~o kaliny kisť kalíny; winne ~o kisť vinohrádu; 2. kóło n, kruh m; kumpánija f; ~o nauczycielskie kóło (kruh) učytelôv; w ścisłym ~ie u tiêsnum kóli (krúzi); przyjąć do swego ~a pryniáti v svojé kóło (v svôj kruh, v svojú kumpániju)
gronostaj m hornostáj m
gronowy vinohrádny; vinohrádne vinó
gros n bôlša časť; bôlšosť f
grosik m hróšyk m; monétka f
grosiwo n pot. hrošeniáta pl; nevelíki hrôš
grosz m 1. (moneta) hrôš m; 2. pot. (pewna suma) hrôš m; uciułać trochę ~a nazbiráti tróchi hrošá; ◊ być bez ~a przy duszy ne miêti ni hrošá pry dušê; co do ~a do ostátnioho hrošá; nie dać złamanego ~a łómanoho hrošá ne dáti; nie mieć za ~ czegoś ne miêti ni na hrôš čohóś; wtrącić swoje trzy ~e dokínuti svojiê try hróšy
grosz|ek m horóšok m; ~ek z puszki horóšok z bánki; ~ek pachnący pachúščy horóšok; suknia w ~ki płátije v horóški
groszorób m hrošorôb m
groszow|y hrošóvy; mizérny; ~e zarobki hrošóvy zarôbki; ~e zakupy mizérny zakúpy
grot m 1. ostrêj m, kunéć m (dzidy, piki, stryły i pod.); 2. (żagiel) grot m
grota f gróta f, pečóra f
groteska f grotéska f
groteskowość f grotéskovosť f
groteskowy grotéskovy
grotmaszt m grotmášt m
grotołaz m grotołáz m
groz|a f žudá f; žach m; ~a wojny žudá (žach) vujný; budzić ~ę vyklikáti žudú (žach); zdjęty ~ą porážany žudóju (žáchom)
grozić ndk hrozíti, zahrožáti
groźb|a f hrôźba f; zahróza f; wymusić coś ~ą výmusiti štoś hrôźboju; ~a głodu zahróza hółodu
groźnie hrôzno, zahrôzlivo
groźn|y hrôzny, zahrôzlivy; ~y głos hrôzny hółos; ~a choroba hrôzna (zahrôzliva) chvoróba
grób m mohíła f; hrôb m; kopać ~ kopáti mohíłu; złożyć ciało zmarłego do grobu pochováti (pochoroníti) merciá; ◊ Grób Nieznanego Żołnierza Mohíła Neznakómoho Sołdáta; Grób Pański Hrôb Hospódni; być jedną nogą w grobie býti odnóju nohóju v mohíli; milczeć jak ~ movčáti jak mohíła; samemu sobie kopać ~ kopáti sobiê mohíłu; spocząć w grobie upokójitisie; upokójitisie v mohíli; wpędzać kogoś do grobu vohnáti kohóś u mohíłu; zza grobu z tóho sviêtu
chodz|ić ndk chodíti; ~ić po mieście chodíti po hórodi (miêsti); ~ić do szkoły chodíti do škóły; ~ić z obstawą chodíti z obstávoju (ochorónoju); ~ić w butach na obcasie chodíti v čerevíkach na obcási; zegarek dobrze ~i časý dóbre chódiat; ~ą plotki chódiat plótki (čútki); oni ~ą ze sobą voný chódiat odno z odnym; ◊ o co ~i? u čôm rêč?; ~i o to, że rêč u tôm, što; ~i o jego życie idé pro jóho žýcie; ~ić jak cień chodíti jak tiêń; ~ić na pasku chodíti na póvudi; ~ić na żebry žebráti, žebrováti; ~ić po prośbie žebráti, žebrováti; ~ić ślad w ślad chodíti sliêdom; ~ić jak błędny chodíti jak ošarášany; ~ić jak w kieracie chodíti jak u jarmiê; ~ić spać z kurami laháti spáti z kurýma; ~ić na palcach chodíti na pálčykach; ~ić własnymi drogami chodíti svojími stéžkami (doróhami); ~ić z głową w chmurach chodíti z hołovóju v chmárach; coś ~i komuś po głowie štoś chódit komuś u hołoviê