Svoja.org » Dictionary
Dictionary
Polish-Podlachian dictionary with a bidirectional search — work in progress.
The button PL-PDL starts the search for those entries that provide translation of the Polish word from the search field into the Podlachian language.
The button PDL-PL starts the search for all the entries that include the Podlachian word from the search field.
* * *
In the search field, you can use * character (asterisk) for a wildcard, for example: ala* (search for words that start with ala...), *tka (search for words that end with ...tka), etc.
Total entries in the dictionary: 19 764
Search for word
Found entries
gromniczny hrumníčny; święto Matki Boskiej Gromnicznej Hrumníci pl
gronkowiec m gronkôveć m
gron|o n 1. kisť f; ~o kaliny kisť kalíny; winne ~o kisť vinohrádu; 2. kóło n, kruh m; kumpánija f; ~o nauczycielskie kóło (kruh) učytelôv; w ścisłym ~ie u tiêsnum kóli (krúzi); przyjąć do swego ~a pryniáti v svojé kóło (v svôj kruh, v svojú kumpániju)
gronostaj m hornostáj m
gronowy vinohrádny; vinohrádne vinó
gros n bôlša časť; bôlšosť f
grosik m hróšyk m; monétka f
grosiwo n pot. hrošeniáta pl; nevelíki hrôš
grosz m 1. (moneta) hrôš m; 2. pot. (pewna suma) hrôš m; uciułać trochę ~a nazbiráti tróchi hrošá; ◊ być bez ~a przy duszy ne miêti ni hrošá pry dušê; co do ~a do ostátnioho hrošá; nie dać złamanego ~a łómanoho hrošá ne dáti; nie mieć za ~ czegoś ne miêti ni na hrôš čohóś; wtrącić swoje trzy ~e dokínuti svojiê try hróšy
grosz|ek m horóšok m; ~ek z puszki horóšok z bánki; ~ek pachnący pachúščy horóšok; suknia w ~ki płátije v horóški
groszorób m hrošorôb m
groszow|y hrošóvy; mizérny; ~e zarobki hrošóvy zarôbki; ~e zakupy mizérny zakúpy
grot m 1. ostrêj m, kunéć m (dzidy, piki, stryły i pod.); 2. (żagiel) grot m
grota f gróta f, pečóra f
groteska f grotéska f
groteskowość f grotéskovosť f
groteskowy grotéskovy
grotmaszt m grotmášt m
grotołaz m grotołáz m
groz|a f žudá f; žach m; ~a wojny žudá (žach) vujný; budzić ~ę vyklikáti žudú (žach); zdjęty ~ą porážany žudóju (žáchom)
grozić ndk hrozíti, zahrožáti
groźb|a f hrôźba f; zahróza f; wymusić coś ~ą výmusiti štoś hrôźboju; ~a głodu zahróza hółodu
groźnie hrôzno, zahrôzlivo
groźn|y hrôzny, zahrôzlivy; ~y głos hrôzny hółos; ~a choroba hrôzna (zahrôzliva) chvoróba
grób m mohíła f; hrôb m; kopać ~ kopáti mohíłu; złożyć ciało zmarłego do grobu pochováti (pochoroníti) merciá; ◊ Grób Nieznanego Żołnierza Mohíła Neznakómoho Sołdáta; Grób Pański Hrôb Hospódni; być jedną nogą w grobie býti odnóju nohóju v mohíli; milczeć jak ~ movčáti jak mohíła; samemu sobie kopać ~ kopáti sobiê mohíłu; spocząć w grobie upokójitisie; upokójitisie v mohíli; wpędzać kogoś do grobu vohnáti kohóś u mohíłu; zza grobu z tóho sviêtu
brać II bráti; ~ książkę z półki bráti knížku z pôłki; ~ kogoś do kina bráti kohoś do kína; ~ pożyczkę bráti pozýčku; ~ kogoś do wojska bráti kohoś do vôjśka; ~ kogoś za żonę bráti kohoś za žônku; ~ prysznic bráti prýšnic; ~ urlop bráti ódpusk (úrlop); ~ ślub bráti šlub, vinčátisie; ~ rozwód bráti rozvôd, rozvóditisie; ~ czyjeś żarty na serio bráti čyjiêś žárty napovážno; kogoś bierze złość kohoś beré złôsť (zło); ~ zakręt bráti povorôt, povoróčuvati; ~ dodatkową pracę bráti dodatkóvu robótu; ◊ ~ coś do siebie bráti štoś do sébe; ~ coś pod uwagę bráti štoś pud uváhu; ~ nogi za pas utikáti, až kúrytsie; ~ coś na chłopski rozum bráti štoś na mužýćki rózum; ~ kogoś na języki bráti kohoś na jazykí; ~ na muszkę bráti na múšku; ~ kogoś na przetrzymanie bráti kohoś na výtrymku (na výderžku); ~ coś na rozum bráti štoś na rózum; ~ kogoś na spytki bráti kohoś na rózpyty; ~ coś na swoje barki bráti štoś na svôj kark (na svojú hołovú); ~ coś na swoje sumienie bráti štoś na svojú sóvesť; ~ kogoś na świadka bráti kohoś u sviêdki; ~ na tapetę (warsztat) brátisie za správu (za diêło); ~ odwet (rewanż) pómstiti, revanžovátisie; ~ początek (źródło) z czegoś bráti počátok z čohoś; ~ coś pod lupę bráti štoś pud lúpu; ~ przykład z kogoś (z czegoś) bráti prýkład z kohoś (z čohoś); ~ sprawy w swoje ręce bráti správy (diłá) u svojiê rúki; ~ kogoś za wzór bráti kohoś za prýkład (uzôr); ~ stronę bráti storonú; ~ w łeb kônčytisie nevdáčoju, ne vdavátisie; ~ w obroty bráti v oboróty; ~ w rachubę bráti pud uváhu; ~ kuper (tyłek) w garść (w troki) zmyvátisie, ubirátisie; ~ za dobrą monetę bráti (pryjmáti) za právdu; ~ kogoś za mordę (za pysk) bráti kohoś za mórdu; ~ kogoś za słowo bráti kohoś za słóvo; ~ górę bráti verch; ~ w skórę bráti v skôru