Home For Our Children Articles Belles-Lettres Dictionary Audio Files Contact Us Svoja.org on Facebook
Our language, our choice, our fate...
Svoja.org » Dictionary
Dictionary
Click to enlarge...

Polish-Podlachian dictionary with a bidirectional search — work in progress.

The button PL-PDL starts the search for those entries that provide translation of the Polish word from the search field into the Podlachian language.

The button PDL-PL starts the search for all the entries that include the Podlachian word from the search field.

* * *

In the search field, you can use * character (asterisk) for a wildcard, for example: ala* (search for words that start with ala...), *tka (search for words that end with ...tka), etc.

Total entries in the dictionary:   19 835

Browse by letter
A B C Ć D E F G H I J K L Ł M N O Ó P Q R S Ś T U V W Y Z Ź Ż
Search for word
Found entries
gorzał|a   f pot. horêłka f, hára f; chlać ~ę diážyti horêłku (háru)
gorzałk|a   f horêłka f; pić ~ę píti horêłku
gorz|eć   ndk 1. môcno horêti, bałachtiêti; 2. horêti; jarêti; cyrvoniêti, rumjaniêti; ~eć z miłości horêti z lubóvi; niebo ~ało od łuny nébo jarêło od záryva; policzki ~ały mu ze wstydu ščóki čyrvoniêli (rumjaniêli) jomú od stýdu
gorzelnia   f horêłočny zavód
gorzelniany   zvjázany z horêłočnym zavódom
gorzelnictwo   n prodúkcija (výrub) horêłki
horêłočnik   m horêłočnik m
gorzkawy   hurkávy
gorzk|i   1. hôrki; ~a herbata hôrki čaj; 2. hôrki; nepryjémny; tiážki; ~ie łzy hôrki slózy; ~a prawda hôrka právda; ~i los hôrka (tiážka) dóla; ◊ ~a wódka! hôrko!
gorzknieć   ndk 1. hôrknuti; 2. stanovítisie pryhnóblenym; rozčaróvuvatisie
gorzko   1. hôrko; 2. hôrko, žurbôtno, markôtno
gospoda   f hospóda f
gospodarcz|y   1. hospodárčy, hospodárśki; zabudowania ~e hospodárčy (hospodárśki) budýnki; 2. ekonomíčny, hospodárčy; kryzys ~y ekonomíčny (hospodárčy) krýzys; zacofanie ~e ekonomíčna (hospodárča) odstáłosť; ◊ sposobem ~ym hospodárčym sposóbom; ułásnymi zásobami
gospodar|ka   f 1. ekonómika f, hospodárka f; ~ka narodowa naródna ekonómika (hospodárka); ~ka planowa plánova ekonómika (hospodárka); ~ka rynkowa rýnkova ekonómika (hospodárka); 2. hospodarovánie n; rozporádžuvanie n; ~ka paliwowa hospodarovánie palívami; ~ka mieszkaniowa hospodarovánie kvatérami; 3. (gospodarstwo rolne) hospodárka f; zostać na ~ce rodziców ostátisie na baťkôvśkuj hospodárci
gospodarnie   hospodárno, hospodárlivo, po-hospodárśki
gospodarność   f hospodárnosť f, hospodárlivosť f
gospodarny   hospodárny, hospodárlivy
gospodarować   ndk 1. hospodarováti, vestí hospodárku; 2. hospodarováti, rozporádžuvatisie
gospodarsk|i   1. hospodárśki; hospodarôv; prace ~ie hospodárśka robóta; ~a rodzina hospodaróva simjá; 2. hospodárśki, hospodárčy; ~ie sprzęty hospodárśki (hospodárčy) státok
gospodarstw|o   n hospodárka f; ~o indywidualne indyviduálna hospodárka; ~o mleczne mołôčna hospodárka; pracować na ~ie praciováti (robíti) na hospodárci; artykuły ~a domowego réčy (predmiêty) chátnioho vžýtku
gospodarz   m hospodár m
gospodarzyć   p. gospodarować
gospodyni   f hospodýnia f
gosposia   f chátnia robôtnicia; pomôčnicia hospodýni
gościć   ndk 1. hostíti; pryjmáti hostí; 2. býti v hóstiach; býti v hostíni
jak   1. jak; ~ się czujesz? jak čúješsie?; zrób to ~ najprędzej zrobi siête jak najchutčêj; ~ nie wrzaśnie! jak ne verésne!; szukał ~ najkrótszej drogi šukáv jak najkorótšoji doróhi; 2. jak; biały ~ śnieg biêły jak sniêh; 3. jak, kolí; ~ wrócę, wszystko ci opowiem jak (kolí) vernúsie, usió tobiê rozkažú; ~ się postarasz, możesz wygrać jak (kolí) postaráješsie, móžeš výjharati; 4. jak; nie ma to ~ własny dom nemá jak ułásny dôm; ◊ ~ Boga kocham bôhme; dalibôh; ~ bomba jak bómba; ~ burza jak búra; ~ człowiek jak čołôviêk; ~ gdyby jak búďto; jákby; níby; nibýto; ~ gdyby nigdy nic jak buďto (jákby) ničóho ne stáłosie; ~ jasna cholera jak jásna chaléra; ~ jasny gwint jak chaléra; ~ jeden mąż usiê jak odín; usiê do odnohó; ~ kłoda jak kołódka; ~ kura pazurem jak kúrka pazuróm; ~ leci bez rozbóru; sprytná; ~ malowany (malowanie) jak namalóvany; ~ mu tam jak že johó zvut; ~ na dłoni jak na dołóni; ~ na ironię jak u nasmiêšku; ~ najbardziej a) vélmi; b) viêdomo ž; zrozumiêło ž; ~ najlepiej jak najlépi; ~ na komendę jak na prykáz; ~ nakręcony jak nakrúnuty (nakrúčany); ~ na lekarstwo jak kôt napłákav; ~ na spowiedzi jak na spóvedi; ~ na złość jak na złôsť; ~ nic a) napévno; konéčno; b) bez trudú; łátvo; ~ nieboskie stworzenie jak čortiónok; ~ nigdy jak nikoli (raniêj); ~ nożem uciął jak nožóm odrêzav; ~ okiem sięgnąć nakôlko chvatáje óka; jak kínuti ókom; ~ oparzony jak opárany; ~ przez mgłę jak u mhliê (tumáni); ~ przyjdzie co do czego jak prýjde što do čóho; ~ przystoi (przystało) jak naléžyt (naležało); ~ ręką odjął jak rukóju zniałó; ~ również jak i; ~ sobie chcesz (chcecie) jak sobiê chóčeš (chóčete); ~ świat światem jak sviêt sviêtom; ~ też jak i; ~ to jak že tak; ~ trusia jak myš pud viênikom; ~ trzeba jak třeba; jak sliêduje, jak sliêd; ~ ulał jak uliêty; ~ uważasz (uważacie) jak chóčeš (chóčete); ~ wariat jak šalóny; ~ w banku jak u bánku; ~ w dym smiêło; bez ohládki; ~ wiadomo jak viêdomo; ~ wicher jak viêtior; ~ w pysk (mordę) strzelił pot. dokłádno; prósto; rômno; ~ znalazł u sámy raz; ~ zółw jak čerepácha