Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 19 444
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gabardyna f gabardýna f
gabardynowy gabardýnovy
gabaryt m gabarýt m, rozmiêr m
gabinet m 1. gabinét m; ~ kierownika gabinét kirovniká; ~ okulistyczny okulistýčny gabinét; 2. gabinét m, urád m; utworzyć ~ sformováti gabinét (urád)
gabinetowy gabinétovy
gablota f 1. gablóta f; 2. pot. (duży i elegancki samochód) gablóta f
gablotka f gablótka f
gacek m zool. ramiênnik m
gach m polubóvnik m
gacić ndk otepláti (budynok na zimu)
gacie pl pot. kalisóny pl; májtki pl; pórtki pl
gad m 1. povzún m; 2. had m, hádina m, f
gada|ć ndk hovorýti; bałákati; ◊ szkoda ~ć nemá čohó i kazáti; ~ć jak najęty (nakręcony) hovorýti jak nakrúčany; ~ od rzeczy horodíti irundú; mołóti aby-štó; ~j zdrów hovorý sobiê na zdoróvje
gadani|e n hovorênie n; bałákanie n; ◊ babskie ~e irundá f; mieć dużo do ~a miêti što skazáti; bez ~a bez líšnich słôv
gadanina f lepetniá f; bołbotniá f; czcza ~ pustája lepetniá (bołbotniá)
gadatliwość f hovorlívosť f; lepetlívosť f
gadatliwy hovorlívy, hovorkí, hovorúščy; lepetlívy
gadka f 1. pot. rozhovôr m; 2. plótka f, čútka f
gadolin m chem. gadolín m
gadulski hovorúščy; lepetlívy
gadulstwo n hovorúščosť f; lepetlívosť f, lepetúnstvo n
gaduła m, f hovorún m; hovorúnka f; lepetún m; lepetúnka f; lepétka m, f
gadzi povzunóvy
gadzina f hádina f; had m
gadżet m gádžet m
jak 1. jak; ~ się czujesz? jak čúješsie?; zrób to ~ najprędzej zrobi siête jak najchutčêj; ~ nie wrzaśnie! jak ne verésne!; szukał ~ najkrótszej drogi šukáv jak najkorótšoji doróhi; 2. jak; biały ~ śnieg biêły jak sniêh; 3. jak, kolí; ~ wrócę, wszystko ci opowiem jak (kolí) vernúsie, usió tobiê rozkažú; ~ się postarasz, możesz wygrać jak (kolí) postaráješsie, móžeš výjharati; 4. jak; nie ma to ~ własny dom nemá jak ułásny dôm; ◊ ~ Boga kocham bôhme; dalibôh; ~ bomba jak bómba; ~ burza jak búra; ~ człowiek jak čołôviêk; ~ gdyby jak búďto; jákby; níby; nibýto; ~ gdyby nigdy nic jak buďto (jákby) ničóho ne stáłosie; ~ jasna cholera jak jásna chaléra; ~ jasny gwint jak chaléra; ~ jeden mąż usiê jak odín; usiê do odnohó; ~ kłoda jak kołódka; ~ kura pazurem jak kúrka pazuróm; ~ leci bez rozbóru; sprytná; ~ malowany (malowanie) jak namalóvany; ~ mu tam jak že johó zvut; ~ na dłoni jak na dołóni; ~ na ironię jak u nasmiêšku; ~ najbardziej a) vélmi; b) viêdomo ž; zrozumiêło ž; ~ najlepiej jak najlépi; ~ na komendę jak na prykáz; ~ nakręcony jak nakrúnuty (nakrúčany); ~ na lekarstwo jak kôt napłákav; ~ na spowiedzi jak na spóvedi; ~ na złość jak na złôsť; ~ nic a) napévno; konéčno; b) bez trudú; łátvo; ~ nieboskie stworzenie jak čortiónok; ~ nigdy jak nikoli (raniêj); ~ nożem uciął jak nožóm odrêzav; ~ okiem sięgnąć nakôlko chvatáje óka; jak kínuti ókom; ~ oparzony jak opárany; ~ przez mgłę jak u mhliê (tumáni); ~ przyjdzie co do czego jak prýjde što do čóho; ~ przystoi (przystało) jak naléžyt (naležało); ~ ręką odjął jak rukóju zniałó; ~ również jak i; ~ sobie chcesz (chcecie) jak sobiê chóčeš (chóčete); ~ świat światem jak sviêt sviêtom; ~ też jak i; ~ to jak že tak; ~ trusia jak myš pud viênikom; ~ trzeba jak třeba; jak sliêduje, jak sliêd; ~ ulał jak uliêty; ~ uważasz (uważacie) jak chóčeš (chóčete); ~ wariat jak šalóny; ~ w banku jak u bánku; ~ w dym smiêło; bez ohládki; ~ wiadomo jak viêdomo; ~ wicher jak viêtior; ~ w pysk (mordę) strzelił pot. dokłádno; prósto; rômno; ~ znalazł u sámy raz; ~ zółw jak čerepácha