Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 22 092
Šukati słova
Znajdiany artykuły
irytować ndk rozdražniáti; złováti
irytować się ndk rozdražniátisie; złovátisie
iskać ndk šukáti (parazytuv u vołosach, šersti)
iskać się ndk šukáti v sébe (parazytuv u vołosach, šersti)
iskierka f ískorka f; ◊ ~ nadzieji ískorka nadiêji
iskra f ískra f; ◊ ~ boża bóža ískra
iskrownik m iskrôvnik m
iskrzyć ndk iskrýti, sýpati ískrami
iskrzyć się ndk iskrýtisie; ziachotáti; bliščáti
islam m islám m
islamista m islamíst m
islamistka f islamístka f
islamistyczny islamistýčny
islamizacja f islamizácija f
islamizm m islamízm m
islamski islámśki
Islandczyk m islándeć m
Islandka f islándka f
islandzki islándśki
istnieć ndk istniêti
istnienie n istniênie n
istny ístny; pravdívy; faktýčny
isto|ta f 1. istóta f; stvorênie n; ~ ludzka lúdśka istóta; ~ rozumna rozúmna istóta; 2. suť f; ístnosť f; ~ rzeczy suť (ístnosť) správy; w ~cie po súti
istotnie 1. istótno; znáčno; 2. faktýčno; naprávdu; rácija; právda
istotny 1. istótny; osnôvny; pudstavóvy; 2. istótny; značny; vážny; 3. pravdivy; ístny
brać II ndk bráti; ~ książkę z półki bráti knížku z pôłki; ~ kogoś do kina bráti kohóś do kína; ~ pożyczkę bráti pozýčku; ~ kogoś do wojska bráti kohóś do vôjśka; ~ kogoś za żonę bráti kohóś za žônku; ~ prysznic bráti prýšnic; ~ urlop bráti ódpusk (úrlop); ~ ślub bráti šlub, vinčátisie; ~ rozwód bráti rozvôd, rozvóditisie; ~ czyjeś żarty na serio bráti čyjiêś žárty napovážno; kogoś bierze złość kohóś beré złôsť (zło); ~ zakręt bráti povorôt, povoróčuvati; ~ dodatkową pracę bráti dodatkóvu robótu; ◊ ~ byka za rogi bráti byká za róhi; ~ coś do siebie bráti štoś do sebé; ~ coś pod uwagę bráti štoś pud uváhu; ~ nogi za pas utikáti, až kúrytsie; ~ coś na chłopski rozum bráti štoś na mužýćki rózum; ~ kogoś na języki bráti kohóś na jazykí; ~ na muszkę bráti na múšku; ~ kogoś na przetrzymanie bráti kohóś na výtrymku (na výderžku); ~ coś na rozum bráti štoś na rózum; ~ kogoś na spytki bráti kohóś na rózpyty; ~ coś na swoje barki bráti štoś na svôj kark (na svojú hołovú); ~ coś na swoje sumienie bráti štoś na svojú sóvesť; ~ kogoś na świadka bráti kohóś u sviêdki; ~ na tapetę (warsztat) brátisie za správu (za diêło); ~ odwet (rewanż) pómstiti, revanžovátisie; ~ początek (źródło) z czegoś bráti počátok z čohóś; ~ coś pod lupę bráti štoś pud lúpu; ~ przykład z kogoś (z czegoś) bráti prýkład z kohóś (z čohóś); ~ sprawy w swoje ręce bráti správy (diłá) v svojiê rúki; ~ kogoś za wzór bráti kohóś za prýkład (za vzôr); ~ czyjąś stronę bráti čyjúś storonú; ~ w łeb kunčátisie nevdáčoju; ne vdavátisie; ~ w obroty bráti v oboróty; ~ w rachubę bráti pud uváhu; ~ kuper (tyłek) w garść (w troki) zmyvátisie; ~ za dobrą monetę bráti (pryjmáti) za právdu; ~ kogoś za mordę (za pysk) bráti kohóś za mórdu; ~ kogoś za słowo bráti kohoś za słóvo; ~ górę bráti verch; ~ w skórę bráti v skôru; dostaváti łúpotnia