Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 22 105
Šukati słova
Znajdiany artykuły
choćby II mod. choč ; możesz przyjść, kiedy zechcesz, ~ jutro móžeš pryjtí, kolí schóčeš, choč závtra; ◊ ~ nie wiem co choč by néviď-štó
chodak m postôł m
chodliwość f chôdkosť f
chodliwy chôdki, chodový; ~ towar chôdki (chodový) továr
chodniczek m chódničok m
chodnik m 1. (trotuar) chódnik m; 2. (dywanik) chódnik m
chodnikowy chódnikovy
chodu wykrz. dráła
chody pl pot. chódy pl; mieć ~ w ministerstwie miêti chódy v ministerstvi
chodząc|y chodiáščy; ~a cnota chodiášča cnóta; ~a encyklopedia žyvája encyklopédyja
chodziarz m chodún m
chodz|ić ndk chodíti; ~ić po mieście chodíti po hórodi (miêsti); ~ić do szkoły chodíti do škóły; ~ić z obstawą chodíti z obstávoju (ochorónoju); ~ić w butach na obcasie chodíti v čerevíkach na obcási; zegarek dobrze ~i časý dóbre chódiat; ~ą plotki chódiat plótki (čútki); oni ~ą ze sobą voný chódiat odno z odnym; ◊ o co ~i? u čôm rêč?; ~i o to, że rêč u tôm, što; ~i o jego życie idé pro jóho žýcie; ~ić jak cień chodíti jak tiêń; ~ić na pasku chodíti na póvudi; ~ić na żebry žebráti, žebrováti; ~ić po prośbie žebráti, žebrováti; ~ić ślad w ślad chodíti sliêdom; ~ić jak błędny chodíti jak ošarášany; ~ić jak w kieracie chodíti jak u jarmiê; ~ić spać z kurami laháti spáti z kurýma; ~ić na palcach chodíti na pálčykach; ~ić własnymi drogami chodíti svojími stéžkami (doróhami); ~ić z głową w chmurach chodíti z hołovóju v chmárach; coś ~i komuś po głowie štoś chódit komuś u hołoviê
choina f 1. chvója f, jołá f; 2. chvojóvy (jołóvy) hôlki
choinka f jôłka f
choinkowy jôłočny
chojak m chvója f, jołá f
chojar m chvója f, jołá f
chojracki ryzykánćki
chojractwo n ryzykánctvo n
chojrak m smilčák m, zuch m, ryzykánt m
cholera I f med. choléra f
choler|a II f chaléra f; to nie baba, a ~a to ne bába, a chaléra; ◊ bodaj kogoś ~a wzięła bodáj kohoś chaléra vziałá; do jasnej ~y do jásnoji chaléry; do ~y do chaléry, do čórta; ni ~y ni chaléry, ni čortá; po jaką ~ę na jakúju chaléru, na jakí chrên; ~a bierze chaléra beré; ~a wie chaléra znáje (viêdaje), čort znaje (viêdaje)
cholernie chalérno, vélmi, môcno; ~ zimno sobáčy chółod
cholernik m chalérnik m
cholerny chalérny, čortôvśki
głow|a f 1. hołová f; cierpieć na ból ~y múčytisie od bólu hołový; kiwać ~ą kiváti (chitáti) hołovóju; 2. hołová f, rózum m; tęga ~a tołkóva hołová; krêpki rózum; 3. hołova f, dušá f, čołoviêk m; wypili po pół litra na ~ę výpili po puv lítra na hołovú (dušú, čołoviêka); 4. hołová f; kirovník m; ~a rodziny hołová simjiê; ~a kościoła kirovník kostéła; ◊ barania ~a pustája hołová; bez ~y bez hołový; bić kogoś na ~ę a) bíti kohóś dotłá; b) býti na hołovú výžej od kohóś; bić ~ą w mur bíti hołovóju v mur (stinú); chodzić z podniesioną ~ą chodíti z pudniátoju hołovóju; chować ~ę w piasek chováti hołovú v pisók; chylić ~ę przed kimś, czymś schiláti hołovú péred kimś, čymś; co ~, to rozum kôlko hołôv, tôlko rozumôv; coś jest postawione na ~ie štoś postávlane z nôh na hołovú; coś się nie mieści w ~ie rózumu ne chvatáje na štoś; štoś u hołovú ne liêze; dawać ~ę za kogoś, coś ručátisie hołovóju za kohóś, štoś; ~a go góry! výžej hołová!; gorąca ~a horáča hołová; jeździć komuś po ~ie siadáti komúś na hołovu; kłaść ~ę kłásti hołovú; komuś kręci się w ~ie od czegoś komúś krúžytsie hołová od čohóś; przerastać kogoś o ~ę býti na hołovú výžej od kohóś; ktoś zawraca komuś ~ę chtoś dúryt (tłúmit) komúś hołovú; ktoś z ~ą na karku chtoś z hołovóju na pléčach; mętlik w ~ie káša v hołoviê; ktoś ma dobrze w ~ie u kohóś mozhí várat; mieć dużo na ~ie miêti mnôho na hołoviê; mieć ~ę do interesów miêti hołovú do interésuv; ktoś ma nie po kolei w ~ie ne vsiê dóma v kohóś; ktoś ma pstro w ~ ie viêtior u hołoviê v kohóś; nadstawiać ~ę za kogoś, coś pudstavláti hołovú za kohóś, štoś; podnosić ~ę pudnimáti hołovú; posypywać ~ę popiołem posýpuvati hołovú pópełom; ręczyć ~ą ručáti hołovóju; ruszać ~ą vorušýti mozhámi; spokojna głowa! nemá čohó bojátisie!; usió búde dóbre!; tracić ~ę a) kłásti hołovú; b) zhubíti hołovú; upaść na ~ę z hłúzdu zjiêchati; zdurniêti; urwanie ~y mnôho kłópotu; wbić sobie coś do ~y uziáti sobiê stoś v hołovú; wybić sobie kogoś, coś z ~y výkinuti kohóś, stoś zo svojéji hołový; zachodzić w ~ę łomáti hołovú; zawracanie ~y! irundá! zamoróčuvanie hołový!; zmyć komuś ~ę nakrutíti komúś úšy; obłájati kohóś; że ~a mała až hołový ne chvatáje