Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 46 238
Šukati słova
Znajdiany artykuły
zrestrukturyzować dk zrestrukturyzováti
zresztą mod. zréštoju; do tohó ž; nie będę tej historii powtarzać, ~ wszyscy ją znają ne búdu siêtu historyju povtoráti, zréštoju (do tohó ž) vsie jijiê znájut
zrewaloryzować dk zrevaloryzováti
zrewanżować się dk zrevanžovátisie
zrewidować dk 1. (przeprowadzić rewizję) zrevidováti; obšukáti; 2. (poddać ponownemu rozpatrzeniu) perehlánuti; pereociníti; zob. też rewidować
zrewolucjonizować dk zrevolucijonizováti
zrezygnować dk z czegoś odrečýsie od čohóś; odmóvitisie od čohóś; pokínuti štoś
zrezygnowany zneviêrany; apatýčny; pokôrny
zręcznie správno; sprýtno
zręcznościow|y: gra ~a hra na správnosť (na sprýtnosť); test ~y test na správnosť (na sprýtnosť)
zręczność f správnosť f; sprýtnosť f; spryt m
zręczn|y správny; sprýtny; zhrábny; ~y sportowiec správny sportôveć; ~e ruchy správny (sprýtny, zhrábny) rúchi; ~y negocjator správny (sprýtny) negocijátor; ~a odpowiedź sprýtny odkáz
zrobaczywieć dk zčervíviti
zrobić dk zrobíti; zob. też robić; ◊ co z tym fantem ~? što z siêtym robíti?; nie mieć co ze sobą ~ ne znáti, kudý sebé podiêti; nie wiedzieć, co ~ z rękami ne znáti, za što rúki začepíti; ~ z kogoś człowieka zrobíti čołoviêka z kohóś; vývesti kohóś u lúdi; ~ fortunę na czymś rozbohatiêti na čômś; zbíti kapitáł na čômś; ~ kogoś na szaro obvestí kohóś kruhóm palcia; ~ pierwszy krok postáviti péršy krok; ~ porządek z czymś navestí porádok z čymś; rozobrátisie z čymś; ~ z czegoś użytek znajtí zastosovánie dla čohóś; pustíti v diêło štoś; ~ coś z niczego zrobíti štoś z ničóho
zrobi|ć się dk zrobítisie; státi; zob. też robić się; ◊ komuś ~ło się lepiej komúś poliêpšało; chtoś poprávivsie (podúžšav); ~ło się nie do śmiechu stáło ne do smiêchu
zrodzić dk porodíti; výklikati; dáti počátok
zrodzić się dk zarodítisie; narodítisie; zjavítisie; výniknuti
zrogowaciały zrohovatiêły
zrogowacieć dk zrohovatiêti
zrolować dk zvinúti; skrunúti; zrolováti
zrosić dk zrosíti; pokropíti; pobrýskati
zrosnąć się dk zrostísie; złamana ręka zrosła się szybko złómana ruka zrosłásie chútko; nowe osiedle zrosło się z miastem nóve sélišče zrosłósie z miêstom
zrost m 1. zróščanie n; zlitié n; ~ trzech osad w jedno miasto zróščanie (zlitié) troch séliščuv u odnó miêsto; 2. jęz. złóžane słóvo; „Velikdeń” i „Biłostôk” to tak zwane ~y „Velikdeń” i „Biłostôk” to tak zvány złóžany słová; 3. med zrôst m; ~y w płucach zrósty v lóhkich
zrośnięty zróščany
zrozpaczon|y 1. u rózpačy; prybíty rózpačoju (bidóju); ~y chłop mužýk u rózpačy; prybíty bidóju mužýk; 2. rózpačny; ~y głos rózpačny hółos; ~e spojrzenie rózpačny póhlad













