Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, u kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 22 105
Šukati słova
Znajdiany artykuły
czaprak m čaprák m
czar m 1. čar m; čáry pl; rzucić ~y kínuti čáry; odprawiać ~y tvorýti čáry, čarováti; 2. (wdzięk) čar m, čarôvnosť f; roztaczać ~ očaróvuvati
czara f čára f
czarci čórtuv
czardasz m čárdaš m
czarka f čárka f
czarna f filižánka čórnoji kávy
czarniawy čorniávy
czarniusieńki čorniúsieńki
czarniutki čorniútki
czarno čórno; pomalować coś na ~ pomalováti štoś čórnoju fárboju; ◊ patrzeć ~ na świat divítisie zmrôčno na sviêt; pracować na ~ praciováti nelegálno; ~ na białym čórnym po biêłum
czarnoksięski čornoknížny
czarnoksięstwo n čornoknížnictvo n
czarnoksiężnik m čornoknížnik m
czarnorynkowy čornorýnočny
czarnoskóry čornoskôry
czarnowidz m čornohlád m
czarnowidztwo n čornohládstvo n
czarnowłosy čornovołósy
czarnoziem m čornoziôm m
czarnoziemny čornoziômny
czarnula f čorniáva f, smuhláva f
czarnulka f čorniáveńka f, smuhláveńka f
czarnuszka f 1. bot. čornúška f; 2. čorniáva f, smuhláva f, čorniáveńka f, smuhláveńka f
czarn|y čórny; ◊ ~a dziura čórna dýrka; ~a godzina čórny deń; ~a jagoda čórny jáhody; ~a kawa čórna káva; ~a lista (księga) čórny spis; ~a magia čórna mágija; ~a msza čórna mša; ~a ospa čórna vôspa; ~a owca paršýva ovéčka; biêła voróna; ~a porzeczka smoródina; ~a robota čórna robóta; ~a rozpacz čórna rozpač; ~a skrzynka čórna skrýnka; ~e myśli čórny dúmki; ~y charakter čórny charákter; ~y chleb čórny chliêb; ~y humor čórny húmor; ~y koń čórny kôń; ~y rynek čórny rýnok
gęb|a gęb|a f 1. pot. rot m; 2. pot. tvar m; 3. (u zwierzęcia) mýrsa f; pášča f; ◊ być mocnym w ~ie býti bójkim na jazýk; dać ~y komuś pociłováti kohóś; cmóknuti kohóś; drzeć ~ę vereščáti; gospodarz całą ~ą právdivy hospodár; mieć niewyparzoną ~ę a) býti vulgárnym; b) trepáti jazýkom; miêti dóvhoho jazýka; nie puścić pary z ~y ne skazáti ni słovéčka; niebo w ~ie smakotá; rozdziawić ~ę rozdziáviti rot; przyprawić komuś ~ę nahovorýti na kohóś; robić z ~y cholewę lápati (mołóti) jazýkom; skuć komuś ~ę nabíti komúś mórdu; wycierać sobie kimś ~ę obhovóruvati kohóś; zapomnieć języka w ~ie kovknúti jazýka