Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 19 835
Šukati słova
Znajdiany artykuły
gęsiego odín za odným
gęsina f husiátina f
gęstnieć ndk hustiêti
gęsto 1. hústo; ščêlno; ~ obsadzona aleja hústo obsádžana aléja; ~ zabudowane osiedle ščêlno zabudóvane posélišče; 2. částo; ~ padały oskarżenia částo pádali obvinováčeni; ◊ ~ się tłumaczyć môcno oprávduvatisie
gęstość f hustotá f; ščêlnosť f; ~ masy hustotá másy; ~ zaludnienia hustotá (ščêlnosť) zasélenia
gęstwa f husčévina f, huščár m
gęstwina f huščévina f, huščár m
gęst|y hústy; ščêlny; ~ dym hústy dym; ~ zarost hústy zárost; ~a zabudowa ščêlna zabudóva
gęś f 1. huś f; 2. pot. dúra f; ◊ rządzić się jak szara ~ hospodarováti jak u sébe vdóma; niech kogoś ~ kopnie a bodáj kohóś káčka pudbrýkne
gęślarz m huslár m
gęśle pl húsli pl
giaur m gjáur m
giąć ndk hnúti, zhináti
giąć się ndk hnútisie, zhinátisie
gibki híbki, hnútki
gibkość f híbkosť f, hnútkosť f
gibon m zool. gibón m
gieł|da f giéłda f; czarna ~da čórna giéłda; ~da papierów wartościowych giéłda ciênnych papéruv; ~da walutowa valútna giéłda; grać na ~dzie ihráti na giéłdi
giełdow|y giéłdovy; notowania ~e giéłdovy notováni; sesja ~a giéłdova sésija
giełdziarz m giełdovík m
giemza f giemzá f
giemzowy giemzóvy
gierka f pot. štúčka f; pódstup m
giermek m hist. giérmok m
giez m zool. giez m
ciągn|ąć ndk. 1. tiahnúti; koń ~ie pług kôń tiáhne płúha; 2. tiahnúti, pompováti; ~ąć wodę ze studni tiahnúti (pompováti) vodú z kołódecia; 3. tiahnúti; utiaháti; pobiráti; beton ~ie wodę betón tiátne (utiaháje) vodú; lodówka ~ie dużo prądu lodôvka tiáhne (pobiráje) mnôho próndu; 4. tiahnúti, prytiaháti; magnes ~ie metalowe opiłki mágnes tiáhne (prytiaháje) metalóvy opíłki; 5. tiahnúti, protiaháti; ~ąć dyskusję tiahnúti (protiaháti) dyskúsiju; 6. tiáhnuti, viêjati; od rzeki ~ął chłodny powiew od rykí tiahnúło (viêjało) chółodom; 7. tiahnúti; miêti schílnosť; ~ęło go do wódki tiahnúło jóho do horêłki; vôn miêv schílnosť do horêłki; 8. tiahnútisie, vorušytisie; szosą ~ął potok samochodów šosóju tiahnúvsie potók samochóduv; ◊ ~ąć z czegoś dochody (zyski, korzyści) tiahnúti z čohóś dochódy (zýski); ~ąć kogoś za język tiahnúti kohóś za jazýk; ~ąć kogoś za uszy tiahnúti kohóś za úšy; ~ąć za sobą nogi tiahnúti (vołočý) za sobóju nóhi