Svoja.org » Dictionary
Dictionary
Polish-Podlachian dictionary with a bidirectional search — work in progress.
The button PL-PDL starts the search for those entries that provide translation of the Polish word from the search field into the Podlachian language.
The button PDL-PL starts the search for all the entries that include the Podlachian word from the search field.
* * *
In the search field, you can use * character (asterisk) for a wildcard, for example: ala* (search for words that start with ala...), *tka (search for words that end with ...tka), etc.
Total entries in the dictionary: 20 387
Search for word
Found entries
czucie n čutié n
czuciowy zvjázany z čutióm, dotýčny čutiá
czuć ndk 1. čúti, odčuváti; ~ ciepło čúti (odčuváti) tepłó; ~ sympatię čúti (odčuváti) sympátyju; ~ wyrzuty sumienia čúti (odčuváti) múki sóvesti; 2. brýdko páchnuti; smerdiêti; ~ mu z ust jomú brýdko páchne (smerdít) z róta; ~ spalenizną čúti prýharom, smerdít prýharom; ◊ ~ bluesa čúti blúesa; ~ grunt pod nogami čúti (odčuváti) grunt pud nohámi; ~ coś przez skórę odčuváti štoś skôroju; ~ pismo nosem čúti, čym páchne; ~ respekt odčuváti respékt; ~ coś w kościach čúti (odčuváti) štoś u kóstiach
czuć się ndk odčuváti sébe, počuváti sébe, čútisie; ◊ ~ jak nowo narodzony odčuváti sébe (čútisie) jak novonaródžany; ~ jak goły w pokrzywach odčuváti sébe (čútisie) jak hóły v kropívi; ~ jak ryba w wodzie čútisie jak rýba v vodiê; ~ na siłach býti v síli; ~ się jak u siebie w domu odčuváti sébe (čútisie) jak udóma; ~ niewyraźnie počuváti sébe (čútisie) nevyrázno
czuja: mieć ~ pot. miêti niuch
czujk|a f 1. čújka f; ~i donoszą o siłach nieprzyjaciela čújki meldújut ob síłach vóroha; 2. čújnik m; ~a na podczerwień čújnik na pudčyrvóne sviêtło
czujnie čújno
czujnik m čújnik m
czujność f čújnosť f
czujny čújny
czule čúło, łáskavo, z łáskoju
czulić się ndk čúlitisie, łáskatisie
czułek m úsik m; rožók m
czułostka f čúłe (łáskave) słóvo, čúły (łáskavy) zvorôt
czułostkowość f sentymentálnosť f
czułostkowy sentymentálny
czułości pl łáskanie n
czułość f 1. čúłosť f, łáska f; okazywać komuś ~ projavláti čúłosť (łásku) do kohóś; 2. čútkosť f; ~ miernika čútkosť miêrnika
czuł|y 1. čúły, łáskavy; ~a żona čúła (łáskava) žônka; 2. čutkí; ~y nos čutkí nôs; być ~ym na punkcie swego honoru býti čutkím do svóho hónoru
czupiradło n kúčma f, kostrubáneć m
czupryna f čuprýna f
czuprynka f čuprýnka f
czupurność f zadiráčlivosť f
czupurny zadiráčlivy
czuwać ndk 1. nad kimś, czymś dohladáti kohoś, štoś; dbáti pro kohóś, štoś; 2. nespáti; 3. býti čújnym; pilnováti
głow|a f 1. hołová f; cierpieć na ból ~y múčytisie od bólu hołový; kiwać ~ą kiváti (chitáti) hołovóju; 2. hołová f, rózum m; tęga ~a tołkóva hołová; krêpki rózum; 3. hołova f, dušá f, čołoviêk m; wypili po pół litra na ~ę výpili po puv lítra na hołovú (dušú, čołoviêka); 4. hołová f; kirovník m; ~a rodziny hołová simjiê; ~a kościoła kirovník kostéła; ◊ barania ~a pustája hołová; bez ~y bez hołový; bić kogoś na ~ę a) bíti kohóś dotłá; b) býti na hołovú výžej od kohóś; bić ~ą w mur bíti hołovóju v mur (stinú); chodzić z podniesioną ~ą chodíti z pudniátoju hołovóju; chować ~ę w piasek chováti hołovú v pisók; chylić ~ę przed kimś, czymś schiláti hołovú péred kimś, čymś; co ~, to rozum kôlko hołôv, tôlko rozumôv; coś jest postawione na ~ie štoś postávlane z nôh na hołovú; coś się nie mieści w ~ie rózumu ne chvatáje na štoś; štoś u hołovú ne liêze; dawać ~ę za kogoś, coś ručátisie hołovóju za kohóś, štoś; ~a go góry! výžej hołová!; gorąca ~a horáča hołová; jeździć komuś po ~ie siadáti komúś na hołovu; kłaść ~ę kłásti hołovú; komuś kręci się w ~ie od czegoś komúś krúžytsie hołová od čohóś; przerastać kogoś o ~ę býti na hołovú výžej od kohóś; ktoś zawraca komuś ~ę chtoś dúryt (tłúmit) komúś hołovú; ktoś z ~ą na karku chtoś z hołovóju na pléčach; mętlik w ~ie káša v hołoviê; ktoś ma dobrze w ~ie u kohóś mozhí várat; mieć dużo na ~ie miêti mnôho na hołoviê; mieć ~ę do interesów miêti hołovú do interésuv; ktoś ma nie po kolei w ~ie ne vsiê dóma v kohóś; ktoś ma pstro w ~ ie viêtior u hołoviê v kohóś; nadstawiać ~ę za kogoś, coś pudstavláti hołovú za kohóś, štoś; podnosić ~ę pudnimáti hołovú; posypywać ~ę popiołem posýpuvati hołovú pópełom; ręczyć ~ą ručáti hołovóju; ruszać ~ą vorušýti mozhámi; spokojna głowa! nemá čohó bojátisie!; usió búde dóbre!; tracić ~ę a) kłásti hołovú; b) zhubíti hołovú; upaść na ~ę z hłúzdu zjiêchati; zdurniêti; urwanie ~y mnôho kłópotu; wbić sobie coś do ~y uziáti sobiê stoś v hołovú; wybić sobie kogoś, coś z ~y výkinuti kohóś, stoś zo svojéji hołový; zachodzić w ~ę łomáti hołovú; zawracanie ~y! irundá! zamoróčuvanie hołový!; zmyć komuś ~ę nakrutíti komúś úšy; obłájati kohóś; że ~a mała až hołový ne chvatáje