Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 20 387
Šukati słova
Znajdiany artykuły
brudzić brúditi; múrzati; péćkati; łójmati; ne brudź w pokoju ne brudí v pokójovi; ubrudził palce atramentem pobrúdiv (zamúrzav, zapéćkav) pálci čorníłom; ubrudził ubranie smarem zabrúdiv (zapéćkav, výłojmav) ubránie šmárom
brudzić się brúditisie; múrzatisie; péćkatisie; łójmatisie
bruk m bruk m; ~ uliczny húličny bruk; ◊ szlifować ~i vołočýtisie bez daj diêła; wyrzucać kogoś na ~ vykidáti kohoś na bruk
brukać poliváti brúdom; plámiti, pohániti
brukać się plámitisie, pohánitisie
brukiew f brúkva f
brukować brukováti
brukowiec m 1. brúkovy kámeń; 2. (pogardliwie o gazecie) brukôveć m
brukowy brukový
brukselka f bruksélka f, bruksélśka kapústa
brulion m 1. (tekst) čornovik m, čornový vyryjánt; 2. (zeszyt) brulijón m, čornovík m
brulionowy 1. (o tekście) čornový; 2. (o zeszycie) brulijónovy, čornovikóvy
brunatnieć 1. stavátisie (robítisie) korýčniovym; 2. vydilátisie korýčniovym kólorom
brunatny korýčniovy; temnokorýčniovy
brunet m brunét m
brunetka f brunétka f
brusznica f baranciê pl
brusznicowy barancióvy
brutal m brutálnik m; grubiján m; nachálnik m
brutalizacja f brutalizácija f
brutalizować brutalizováti
brutalność f brutálnosť f; žôrstkosť f; grubijánstvo n; nachálnosť f
brutalny brutálny; žôrstki; grubijánski; nachálny
brutto brúto; ciężar (waga) ~ vahá brúto
bruzd|a f 1. rózpłuha f, borozná f; rózpłuha (borozná) mížy zahónami; 2. zmórščka f; ~y na czole zmorščkí na łóbi (łobóvi)
aby 1. kob; kratę pomalowano farbą, ~ nie rdzewiała krátu pomalováli fárboju, kob ne ržaviêła; był za bardzo zmęczony, ~ się cieszyć vôn byv zavélmi stómlany, kob rádovatisia; lepiej, ~ pan został w domu lépi, kob vy zostalísie dóma; ~ wam się dobrze żyło! kob vam dóbre žyłósie!; 2. abý; pisz ręcznie, ~ tylko wyraźnie pišý rukóju, abý tôlki rozbôrlivo; pójść gdziekolwiek, ~ nie do domu pujtí kudy-léń, abý ne dodómu (docháty); ◊ ~ zbyć, ~-~ aby-ják, aby-tôlki, aby z rúk; odpowiada niechętnie, ~ zbyć odkázuje neochvôtno, aby-tôlki; robi wszystko ~-~ róbit usio abý z ruk