Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.
Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.
Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.
* * *
U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.
Usiê artykuły v słovniku: 19 835
Šukati słova
Znajdiany artykuły
kopiejka f kopiêjkaf
kopiować ndk kopijováti
kopista m 1. (starych ksiąg) perepísčyk m; 2. kopijoválnik m
kopnąć dk 1. (nogą) kópnuti; 2. (o broni palnej) oddáti; 3. (o porażeniu elektrycznym) udýryti
kopniak m kopniák m
kopnięty pot. durnováty; ne spovná rózumu
kopny kôpny; ~ droga kôpna doroha; ~ śnieg kôpny sniêh
koprodukcja f koprodúkcija f
kopulacja f kopulácija f
kopulacyjny kopulacíjny
kopulasty kúpolasty
kopulować ndk kopulováti
kopuła f kúpoł m
kopułowaty kúpolasty
kopyść f derevjánna łóžka (z dovhoju ručkoju)
kopytka pl hałuškí (z kartopel) pl
kopyt|o n 1. kopyto n; ~o konia kopýto koniá; 2. (szewskie) kopýł m; ◊ wszyscy na jedno ~o usiê na odín kopýł; wyciągnąć ~a pot. výtiahnuti nóhi, zadérti nóhi; giébnuti
kora f korá; spękana ~ drzewa potrêskana korá déreva; ◊ ~ mózgowa anat. mozgovája korá
korab m lit. korabél m; łóď f; łódka f
koral m 1. (gatunek koralowca) korál m; 2. (paciorek) korál m; nawlekać ~e na nitkę navołokáti koráli na nítku
korale pl koráli pl; paciôrki pl
koralik m korálik m
koralowiec m zool. koralôveć m
koralow|y korálovy; ~y naszyjnik korálovy našýjnik; rafa ~a korálova ráfa
koraniczny koránovy; dotýčny Koránu
dro|ga f 1. doróha f; šlak m; kręta ~ga pokručásta doróha; ~ga polna pôlna (polovája) doróha; ~ga wodna vôdny šlak; 2. doróha f; porádok m; ~gą pokojową mírnoju doróhoju; ~gą sądową sudóvoju doróhoju, sudóvym porádkom; 3. anat. šlak m; ~gi oddechowe dýchalny šlak; ~gi moczowe močový šlak; ◊ czyjeś ~gi rozchodzą się čyjiêś doróhi rozychódiatsie; być na najlepszej ~dze do czegoś býti na najliêpšuj dorózi do čohóś; chodzić własnymi ~gami chodíti svojéju doróhoju; ~ga krzyżowa kryžovája doróha; Droga Mleczna astr. Mołôčny Šlak; iść utartą ~gą ití protértoju (ujiêzdžanoju) doróhoju; kawał ~gi dóbry kusók doróhi; nie tędy ~ga ne siúdoju doróha, ne tudý doróha; obrać dobrą (złą) ~gę výbrati dóbru (nedóbru) doróhu; po ~dze po dorózi; sprowadzić kogoś na złą ~gę zavestí kohóś u błudý; stanąć komuś na ~dze do czegoś stojáti komúś upóperek doróhi do čohóś; swoją ~gą svojóju doróhoju, svojím porádkom; szerokiej ~gi! šyrókoji doróhi!; ustąpić komuś z ~gi zyjtí komúś z doróhi; wchodzić komuś w ~gę stanovítisie komúś upóperek doróhi; w ~dze do u dorózi do; w ~dze powrotnej u povorôtnuj dorózi; wolna ~ga vôlna doróha; zatrzymać się w pół ~gi zatrýmatisie na puvdorózi; z ~gi! z doróhi!