Hołôvna Svojim diêtium Artykuły Literatura Słovnik Zvukovyje skopy Zvežêteś z nami Svoja.org na Facebook
Svoja mova, svôj vybur, svôj los...
Svoja.org » Słovnik
Słovnik
Natisnuti, kob pobôlšyti...

Pôlśko-pudlaśki słovnik z odvorôtnym pošukom — pracia v rozvitku.

Knopka PL-PDL zapuskaje šukanie tych artykułuv, kotory dajut perekład pôlśkoho słova z pola pošuku na pudlaśku movu.

Knopka PDL-PL zapuskaje šukanie vsiêch artykułuv, v kotorych vystupaje pudlaśkie słovo z pola pošuku.

* * *

U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.

Usiê artykuły v słovniku:   19 603

Hlediêti po literach
A B C Ć D E F G H I J K L Ł M N O Ó P Q R S Ś T U V W Y Z Ź Ż
Šukati słova
Znajdiany artykuły
doroczny   štorôčny
dorodność   f 1. (o człowieku) dorôdnosť f; povnotiêłosť f; správnosť f; 2. (o owocu) dorôdnosť f; spiêłosť f; naliêtosť f
dorodny   1. (człowiek) dorôdny; povnotiêły; správny; 2. (owoc) dorôdny; spiêły; naliêty
dorosłość   f dorósłosť f
dorosły   dorósły
doro|snąć   dk 1. dorostí; jeszcze nie ~sła do tego zadania voná šče ne dorosłá do siêtoji zadáčy; 2. výrosti; gdy ~śniesz, zrozumiesz jak výrosteš, zrozumiêješ
dorośleć   ndk dorosliêti; mužniêti
dorozumieć się   dk dodúmatisie; dohadátisie
dorozumiewać się   ndk dodúmuvatisie; doháduvatisie
dorożka   f doróžka f; brýčka f
dorożkarski   vuzníćki
dorożkarstwo   n vuzníctvo n
dorożkarz   m vuzník m
doróść   p. dorosnąć
dorównać   dk komuś, czemuś zrumniátisie z kimś, čymś
dorówn|ywać   ndk komuś, czemuś rumniátisie z kimś, čymś; film nie ~uje książce film ne rumniájetsie z knížkoju
dorsz   m zool. dorš m
dorszowy   dóršovy
dorwać   dk 1. dorváti; povyryváti; oburváti; 2. narváti dodatkóvo
dorwać się   dk dorvátisie
dorysować   dk dorysováti
dorysowywać   ndk dorysóvuvati
dorywczo   čas od času; pudchvátom; neregulárno; nesystematýčno; tymčasovo; prypadkóvo, od prypádku do prypádku
dorywczy   neregulárny; nesystematýčny; tymčasóvy; prypadkóvy
dorzecze   n basén m (ryki)
dać   dk 1. dáti; ~ prezent dáti podarúnok; ~ dwa tysiące za garnitur dáti dviê týščy za garnítur; ~ komuś zatrudnienie dáti komúś práciu; ~ dochód dáti dochôd; ~ cement do zaprawy dáti címent do zaprávy; ~ pretekst dáti začôpku; ~ pić koniom dáti píti kóniam; ~ parkiet w mieszkaniu dáti parkiét u kvartíry; 2. oddáti; ~ dziecko do szkoły oddáti ditiá do škóły; ~ koszulę do pralni oddáti rubášku do prálni; ~ książkę do druku oddáti knížku do drúku; ~ pierścionek w zastaw oddáti prakôveć u zakłád; ◊ ~ komuś buzi dáti komúś búsi; ~ komuś dupy dáti komúś dúpy; ~ komuś w łapę dáti komúś v łápu; ~ komuś wiele do myślenia zmúsiti kohóś môcno zadúmatisie; ~ odpór dáti odpôr; ~ początek dáti počátok; ~ ujście czemuś dáti vólu čomúś; ~ upust czemuś dáti vólu čomúś; ~ drapaka dáti drapaká; ~ komuś łupnia dáti komúś łúpotnia; ~ nogę dáti dráła; ~ nura (nurka) dáti nurciá; ~ popalić dáti prykúryti; ~ posłuch posłúchatisie; nie ~ poznać po sobie ne pokazáti vídu; ~ sobie spokój dáti sobiê spókuj; ~ komuś szkołę dáti komúś škółu; ~ komuś w czapę pálnuti komúś u łob, zastrêliti kohóś; ~ w gębę (po gębie) dáti v mýrsu; ~ komuś w skórę dáti komúś u skôru; ~ wiarę poviêryti; ~ komuś wycisk dáti komúś žáru; ~ za wygraną odstupítisie, pryznáti svôj prójhryš; ~ znać o sobie dáti znáti pro sébe; ~ znak życia dáti znak žýcia; dajmy na to skážemo; naprýkład, naprymiêr