Hołôvna Svojim diêtium Artykuły Literatura Słovnik Zvukovyje skopy Zvežêteś z nami Svoja.org na Facebook
Svoja mova, svôj vybur, svôj los...
Svoja.org » Gramatyka » Słovnik Jana Petručuka — baza danych
Słovnik Jana Petručuka — baza danych
Natisnuti, kob pobôlšyti...
Jan Pietruczuk

Wieś Kuraszewo położona jest w odległości 18 kilometrów na wschód od Bielska Podlaskiego, 10 kilometrów na północno-zachód od Hajnówki i tyleż kilometrów na południe od osady Narew nad rzeką Narwią. Przez wieś przepływa rzeka Łoknica, lewy dopływ Narwi. Teren jest tu równinny, dość wysoki i spadzisty w kierunku rzeki, ziemia średnio urodzajna i lekka do uprawy; bogactwa Puszczy Białowieskiej sprzyjały wczesnemu osiedlaniu się na tym terenie, o czym świadczą trzy dawne cmentarzyska w okolicy wsi (...) — zobacz całą pracę doktorską »»

* * *

U poli pošuku Vy možete vžyvati symbolu * (zôrka) jak mnôhoznačnika, na prykład: ala* (šukati vsiêch słôv, kotory začynajutsie na ala...), *tka (šukati vsiêch słôv, kotory kunčajutsie na ...tka), itd.

Usiê artykuły v słovniku:   5 183

Hlediêti po literach
A B C Č D E F G H I J K L Ł M N O P R S Š T U V Z Ž
Šukati słova
Znajdiany artykuły
díver   brat męża, szwagier; jak čołoviêk umer, to za divera vyšła
divítisia   1 os. divlúsie; 2 os. dívišsie; patrzeć, obserwować; divlusie, ale ničoho ne baču
dívo   coś niezwykłego, dziwo; až divo bere, što na piêskach taki oves vyrôs
divóćki   panieński; fraz. divoćki večur wieczór panieński
divosnúby   pl.t. swaty; do Vali divosnuby prychodili
divovátisie   dziwić się; vsiê lude divujutsie, što ja tak chutko vyzdoroviw
dmúchati   dmuchać; viêtior tak dmuchnuv, što až šapku z hołovy zorvaw
dniêti   rozwidniać się; vstaju jak načynaje dniêti
dniováti   przebywać gdzieś przez całe dnie; vôn tam dniuje i nočuje
dniôvka   dniówka, dzień pracy zarobkowej; za try dniôvki zarobiv trysta złoty
dno   dem. dencie dno; v čyhunovi dyrave dno; fraz. iti na dno tonąć
do   do (przyimek); Kola pryšov do mene
dóba   p. sutki
dobáviti   dok. dobavláti ndk. dodawać do wyznaczonej normy, miary, ilości; jak dobavite trysta złotych, to porosia oddam
dobávka   dodatek; na dobavku dostav dva złoty
dobiêžčy   dok. dobiháti ndk. 1. osiągnąć cel biegu; pokôl dobiêhła do pekaesu, to zmučyłasie; 2. ironicznie znaleźć się gdzieś; vona tam była, to i vôn dobiêh; 3. osiągnąć jakiś wiek; uže stary, šêsťdesiatka dobihaje
dobiráti   ndk. dobráti dok. 1. wziąć brakującą ilość; dobrała sviniam kartochel na obiêd, kob chvatiło; 2. dostosowywać, dopasowywać; ne mohła dobrati sobiê tufluv
dobirátisie   znaleźć sobie towarzystwo, partnera; čort nohi schodiv, pokôl ich dobrav; fraz. do skôry dobratisie ukarać kogoś; ja šče jomu doberusie do skôry
dobíti   dobić
dobítisie   1. z trudem osiągnąć cel; davno mučyvsie, ale svoho dobivsie; 2. zrozumieć, dojść do wniosku; na kuneć dobivsie, jak zrobiti; 3. znaleźć drogę, dopytać się o drogę; čuť dorohi dobivsie
dobítka   1. końcowe uderzenie, np. przy grze w karty; 2. fraz. na dobitku na domiar złego; na dobitku šče i vôn pryšov
dobrány   j.p. dobrany
dobrêjuščy   čołoviêk dobrotliwy człowiek; vôn vam pomože, to dobrêjuščy čołoviek
dobró   1. dobro w sensie moralnym; fraz. zrobiti komuś dobro wyświadczyć komuś przysługę; ja jomu zrobiv dobro, a vôn mnie złom odpłativ; 2. majątek, bogactwo; chata zhoreła i tôlko dobra zhinuło
dobrodiêj   dobrodziej